Československý vlčiak - kompletný prehľad o plemene

Československý vlčiak 

FCI skupina 1

 

Pôvod plemena

 

V roku 1955 sa Ing. Karol Hartl snažil vypracovať projekt na vyšľachtenie služobného psa , ktorý by spĺňal vysoké požiadavky na služobného psa pohraničnej stráže vtedajšieho Československa. Týmto krížením chceli dosiahnuť odolné, vytrvalé a ostražité jedince , ktoré by strážili hranice so západným Nemeckom a Rakúskom. Preto náčelník Hartl vypracoval projekt na kríženie vlka so psom. Tento premyslený plán zahŕňa množstvo otázok ohľadom medzidruhového párenia v rámci biologie , dedičnosti a takisto aj fyziologický rozdiel medzi psami domácimi a vlkmi a ich krížením. Skúmali sa možné vzorce správania vlkov , ich aktivita a vrodené návyky. 

Realizácia tohto plánu sa začala v roku 1957 a podieľali sa na nom viaceré chovateľské stanice. Každá z chovateľských staníc skúmala povahové vlastnosti psov. 

Medzi prvých krížencov narodených v chovateľskej stanici Libějovice , ktoré spojili vlčicu BRITY a nemeckého ovčiaka CÉZARA z Březového hája . V tomto spojení sa narodilo päť šteniat z toho 1 pes a 4 suky z ktorých sa ďalej uplatnila suka BETY a suka BERTA. Pričom suka BERTA odchovala v chovateľskej stanici ŠAMORÍN niekoľko generácií krížencov už druhej filiálnej generácie. Nasledovali ďalšie 3 generácie.

V roku 1966 sa Ing. Karl Hartl pokúsil o oficiálnu registráciu v civilnej plemennej knihe a o založenie klubu. V tejto dobe bolo potrebné pre založenie oficiálneho klubu zastrešiť ho v Národnom fronte a chov následne prevzal pod svoje krídla a riadil Zväz pre spoluprácu s armádou, ktorý však odmietol registráciu krížencov. V roku 1970 sa pokúsili o založenie klubu znova no aj tento pokus zlyhal.  Koncom 60 rokov prišiel rozkaz, ktorý experiment s krížením vlka a nemeckého ovčiaka zastavil. Posledný vrh kríženca vlka a vlčiaka sa na území Česka narodil v roku 1971 a ďalších 10 rokov sa nenarodilo žiadne šteňa.

Krížence zostali na Slovensku kde toto kríženie pokračovalo pod vedením majora Františka Rosíka. Vďaka nemu sa vytvorila dostatočné veľká chovná základňa pre uznanie tohto plemena.  Práve na Slovensku vznikol veľký tlak na uznanie plemena československého vlčiaka. Oficiálny prvý klub vznikol až v roku 1981 keď sa do boja o zapísanie plemena do oficiálnej plemennej knihy zapojil aj Český zväz chovateľov a vďaka tomuto sa zapísalo plemeno v Prahe. O rok neskôr bolo plemeno uznané ako národné plemeno. 

Môžeme preto napísať že bez Ing. Hartla by neexistoval kríženec a bez majora Rosíka by zas neexistovalo plemeno. 

 

Povaha plemena Československý vlčiak

 

Ide o veľmi temperamentného psa , ktorý ma veľmi dobre vyvinutý zmysel pre orientáciu v teréne a tak isto je veľmi aktívny. Veľký dôraz sa kladie k cvičitelnosti tohto plemena. 

Krížením vlka a vlčiaka nám vzniklo mnoho nových povahových rysov u psa. Tento kríženec si zachoval anatomické prvky vlka vďaka ktorým je výborným bežcom a dokáže dlho vytrvalo bežať. Vie sa prispôsobiť klimatickým podmienkam či už ide o teplo alebo o chlad. Výborne sa orientuje v priestore. Na druhu stranu je československý vlčiak ťažšie vychovateľný  s porovnaním nemeckého ovčiaka. Toto plemeno má svoju vlastnú hlavu a nerobí nič čo považujeme za zbytočné. Už zo zásady neopakuje činnosť z ktorej má negatívne pocity alebo skúsenosť.

Nevhodné je ho cvičiť drilom ako je napríklad zvykom u nemeckého ovčiaka. Pretože ak vlk nie je motivovaný potravou stráca záujem povel vykonať. Pre efektívnu prácu s československým vlčiak je potrebná veľmi dobrá socializácia a pevné puto medzi psom a psovodom. 



Vzhľad československého vlčiaka 

 

Je to veľký pes a vzhľadovo pripomína vlka. Má pevne stavané telo, ktoré má obdĺžnikový tvar. Už na prvý pohľad vieme rozoznať sučku od psa. Majú úzke šikmé oči jantárovej farby. Trojuholníkové uši , ktoré sa často pohybujú a zachýtavaju vnemy okolo. Končatiny ma pevné a umožňujú psovi vznešený a elegantný klus. Labky majú silné s tmavými pazúrmi a výraznými vankúšikmi. Chvost je vysoko nasadený a v pokoji býva nesení nižšie. Žlto Sivá až striebornosivá srsť je doplnená hrubou podsadou. Čiže je vhodné ho chovať celoročne vonku.

V kohútiku má výšku nad 60 cm a jeho váha v dospelosti dosahuje nad 20 kg. Samozrejme záleží od toho či máme suku alebo psa. 

 

Správanie československého vlčiaka

 

Vlčiak býva veľmi naviazaný na svorku a je jedno či ide o psiu alebo ľudskú. Preto si veľmi ťažko zvyká na nových majiteľov. Toto plemeno je veľmi empatické a citlivé a preto potrebuje svojho pána cítiť. Samotu a odlúčenie znáša veľmi ťažko a môže hlasno vyť a tým si získavať pozornosť svojho pána. Ak si zaobstarate toto plemeno môžete byť spokojný s tým , že skoro vôbec nešteká ale zato o to viac vyje. Ďalším znakom sú silné lovecké inštinkty a preto sa odporúča ich venčiť na vodítku. Ideálne je zaobstarať si dlhé stopovacie vodítko aby sa psík mohol naozaj dobre prebehnúť. Z osobnej skúsenosti poznám mnoho chovateľov, ktorý toto plemeno venčia na lúkach s autami. Tak isto s veľmi náročný na socializáciu a je s ňou potrebné začať už v šteňacom veku a pristupovať k nej zodpovedne. Vlčiaci sú veľmi vnímavý na postavenie jednotlivých členov svorky a ich hierarchiu. Preto je toto plemeno vhodné skôr pre skusenejsieho psovoda alebo človeka, ktorý už má skúsenosti so psami. Vlčiak musí jasne vedieť kto je doma pánom a svojho pána plne rešpektovať a dôverovať mu. 



Starostlivosť o vlčka

 

Najvhodnejším miestom na chov tohto psíka je prostredie vidieku v meste by nebol šťastným. Vlčia je odolným voči zmenám počasia vďaka svojej hustej srsti. Je však potrebné aby mal uzky kontakt s členmi rodiny. Je to veľmi aktívny psík a potrebuje množstvo pohybu denne. Preto je vhodné psa zapojiť do športov a chodievať sním na dlhé a časté prechádzky. Vďaka svojej vytrvalej povahe je vhodným kandidátom na canicross , dog-trekking alebo tratron.

Starostlivosť o vlčiaka je veľmi nenáročná a spočíva najmä v občasnom dôkladnom vyčesaní. Najmä v období pĺznutia. Vďaka svojej samočistiacej schopnosti si nevyžaduje časté kúpanie. Aspoň raz týždenne by mala byť vykonaná kontrola uší a očí aby sme predchádzali zápalom. Ďalej sú to už len pazúriky a ústna dutina. 




Zdravie

 

Po svojich predkoch ma celkom pevné zdravie. Je to húževnatý a odolný pes a zvyčajne netrpí chorobami. Z genetických chorôb sa môže ako u väčšiny plemien vyskytnúť : 

  1. dysplázia bedrového kĺbu
  2. dysplázia lakťa
  3. degeneratívne myelopatie

Medzi zvláštnosť tohto plemena patrí , že fenky hárajú len raz ročne pričom iné plemena dvakrát ročne. 



Kŕmenie 

 

U každého veľkého plemena je veľmi dôležitý správny výber krmiva, keďže rastú veľmi rýchlo. Je vhodné začať už v šteňacom veku s klbovou výživou aby sme zabezpečili správny vývoj pohybového aparátu. Svojich vlčích predchodcov nezaprie a nepohrdne surovým mäsom ale ak sme si zvolili cestu kŕmenia granulami je vhodné aby mali dostatočný obsah mäsa a neobsahovali obilie a kukuricu. Kŕmna dávka by sa mala rozdeliť na dve časti .