Tibetská doga

Fci skupina 

Pôvod plemena 

Presný pôvod tibetskej dogy nieje známy. Prednedávnom spracované štúdie preukázali genetickú zhodu medzi tibetskou dogou, leonbergerom, veľkým salašníckym psom, rotvajlerom a bernardínom. V 19. storočí sa objavili prvé záznamy o tomto plemene, napriek tomu, že plemeno existovalo už dávno predtým. Už podľa názvu vieme že sa vyšľachtila v Tibete kde strážila stáda hospodárskych zvierat, ľudské obydlia a niekedy aj celé dediny. Tibetská doga bola väčšinou počas dňa zatvorená alebo priviazaná a až v noci bola volne vypustená aby mohla strážiť majetok. 

V roku 1847 bola prvá doga privezená do Anglicka ako dar vtedajšej kralovnej Viktorie.

Pôvodný názov Tibetský pes bol zmenený na Tibetský mastif a pod týmto názvom bolo plemeno aj zapísané v plemennej knihe. Kritické bolo pre plemeno obdobie oboch svetových vojen. Chov sa podarilo obnoviť až koncom 20.storočia vďaka importovaným jedincom. 

Povaha plemena 

Ide o veľmi inteligentného sa nezávislého psa. Očakáva, že sa sním bude zaobchádzať ako so seberovným členom svorky. K svojej rodine je veľmi lojálny, verný. No treba však spomenúť, že okrem toho, že je milujúci pes je aj veľmi tvrdohlavý. Skúša svojho majiteľa presvedčiť o svojej pravde a častokrát odmietne vykonat to čo od neho žiadame. Nemôžeme teda očakávať, že bude excelovať v súťažiach poslušnosti alebo agility. Tibetská doga ma veľmi silne vyvinuté strážne inštinkty a voči cudzím ľuďom je  rezervovaná a stráži si svoje teritórium. U takehoto psa je veľmi dôležitá včasná a správna socializácia. 

Vzhľad plemena 

Tibetská doga je mohutný a dobre stavaný pes. Pôsobí naozaj majestatnym dojmom. Má veľkú a ťažkú hlavu na ktorej je jasne vyjadrený strop.

Oči sú veľké a posadené ďaleko od seba s dôstojným výrazom. 

Uši sú trojuholníkové a previsnuté padajúc dopredu tesne pozdĺž hlavy. 

Krk je silný s mierným lalokom. Okolo krku je hustá srsť. 

Končatiny su dobre osvalené a správne zauhlené. 

Chvost je stredne dlhý s bohatými strapcami srsti a nasadený v hornej linií chrbta.

Tibetská doga ma rovnú odstávajúcu srsť, ktorá je doplnená o podsadu.

Povolené farby sú : 

1. čierna
2. čierna s pálením
3. modrá
4. modrá s pálením
5. zlatá
6. červená
7. sobolia

Výška v kohútiku u dospelého jedinca je 61 až 66 cm pričom rozhoduje pohlavie a celkova súmernosť. 

Váha sa pohybuje od 45 až 75 kg. Treba brať do úvahy pohlavie, selkovú súmernosť tela. 

Starostlivosť 

Tibetská doga znáša zle menšie a uzavreté priestory. Neodporúča sa chovať ju v koterci. Takisto samota ju veľmi stresuje. Počas výcviku je potrebné rátať s tým, že tibecká doga je tvrdohlavá. Nevyhnutný je láskavý prístup a chovateľ by sa nemal nikdy uchýliť k trestom alebo násiliu pretože pocit nespravodlivosti si tento pes veľmi dobre pamätá. Správna socializácia je veľmi dôležitá a to ako s nou uspejeme ovplyvňuje aj jeho budúce správanie v dospelosti. 

Tibetské plemená dospievajú pomalšie a reálne dospieva až v troch rokoch života.

Z hľadiska starostlivosti ide o nenáročné plemeno. Srsť má samočistiacu schopnosť a tým pádom ho nieje nutné často kúpať. Postačí ho raz týždenne vyčesávať a kúpeľ len podľa potrieb. Vhodná je pravidelná kontrola očí a uší. Takisto skrátenie pazúrov a v neposlednom rade je potrebné venovať sa aj ústnej dutine a v prípade zubného povlaku je potrebné ho odstrániť. 

Zdravie plemena 

Ide o zdravé plemeno. Je to pes, ktorý je odolný voči chladu a horúčave. Ale ako aj ostatné plemená môže sa u nich vyskytnúť napríklad : 

1. dysplázia bedrového kĺbu
2. rastové bolesti
3. zápal dlhých kostí
4. polyneuropatia
5. autoimunitné hypotyreózia 

Kŕmenie plemena 

Ide o veľké plemeno a najmä v období rastu je potrebné dbať na to, aby sa šteňaťu dostávalo kvalitné kŕmenie v správnom pomere všetkých živín. Odporúčame Vám zaobstarať si senzitívne krmivo. Takisto je potrebné dbať na to aby ste kŕmili granulami, ktoré sú vhodné a určené pre obrie plemená. 

Druh krmiva a kŕmna dávka závisí od veku a úrovne aktivity psa. Je dôležité aby ste psa v žiadnom prípade neprkŕmovali a nedochádzalo tým k obezite, ktorá by mala za následok nadmerné zaťažovanie kĺbov, čo by mohlo viesť aj k vzniku artritídy alebo spôsobiť iné ortopédické ochorenia.