Český strakatý pes
FCI skupina
Pôvod plemena
Pôvodný názov plemena bol Horákov laboratórny pes. Ako už názov plemena napovedá išlo o psa, ktorý sa používal na laboratórne pokusy. V 50. rokoch 20 storočia bol pre tento účel vytvorený pes, ktorý by mal mať vlastnosti mierneho, znášanlivého, trpezlivého a stredne veľkého jedinca. K tomuto bol poverený František Horák a môžeme ho považovať za tvorcu českého teriera. František využil dvoch krížencov - trojfarebného psa Míšu s váhou 10 kg a vlčiu sučku Rigu s váhou 25 kg. 4 Apríla porodila sučka 9 šteniat a z nich boli na další chov použité dve psík Míša a fenka Dáša. Na vzniku plemena sa podieľal aj nemecký krátkosrstý stavač, ktorého prikrížili v tretej generácií a plemeno doplnil svojím charakterom. V roku 1960 bolo plemeno zaregistrované v plemennej knihe Československého zväzu chovateľov drobného hospodárskeho zvieratstva. Zároveň sa uznal štandard plemena. Vzhľadom na situáciu , že išlo o laboratórneho psa a ten málo opustil steny laboratórnych ústavov bolo plemeno viac menej neznáme pre ľudí. Prvé zoznámenie s plemenom prebehlo na výstave psov v Prahe v roku 1961. Za svojej doby bolo plemeno využívane najmä pri výskume epilepsie, výskum činnosti vyššej nervovej sustavy a chirurgickým experimentom.
Povaha plemena
Je veľmi milý a priateľský pes. Taktiež dokáže byť aj veľmi dobrým strážcom. Každého nezvaneho hosťa ohlasuje hlasným štekotom. Nikdy sa však nespráva agresívne a neublíži. Je veľmi trpezlivý a tolerantný. K ostatným zvieratám sa správa nekonfliktne a je naučený na život vo svorke. Pri dobrej socializácií nemá problém ani s inými domácimi zvieratami. Výchova e vďaka jeho inteligencií a dobrej tvarovateľnosti jednoduchá. K svojmu pánovi sa správa milujúco a veľmi na ňom lipne. Miluje prechádzky a rôzne hry so svojou ľudskou svorkou. Je výborným športovcom takže je vhodným psom pre aktívnejších ľudí.
Vzhľad plemena
Ide o stredne veľké plemeno. Hlava je ľahká klinovitého tvaru s málo výrazným stopom. Papuľa je rovnako dlhá ako temeno hlavy. Ňucháč býva väčšinou čiernej farby záleži však od farebnosti srsti takže u čierno-žlto-bieleho psa je čiernej farby a u hnedo-žlto-bieleho je farba ňucháča hnedá. Výraz v očiach a tvar hlavy by mal na prvý pohľad umožniť rozoznať či ide o psa alebo o fenu. Skus je nožnicový. U plemena sa stáva, že chýba zub nieje to vylučujúca vadu v chove. Farba oči sa taktiež líši na základe farby srsti plemena. U čierno-žlto-bieleho su oči tmavohnedej farby a u hnedo-zlto-bielej su oči svetlejšie. Uši sú pomerne malé a sklopené dopredu do tvaru písmena V. Krk je dlhý ale ma volnejšiu kožu na hrdle. Hrudník je hlboký s dobre klenutými rebrami. Chvost býva nesený v tvare šable a nosení býva aj nad urovnou chrbta.
Existujú dva rôzne typy srsti a to krátkosrstý a dlhosrstý. Krátka srsť je s výraznou podsadou a to predovšetkým v zimnom období.. Dlhá srsť je nepatrne zvlnená s podsadou. Na predných končatinách srsť robí zástavy a na zadných vytvára efekt nohavíc.. Sfarbenie ako už z názvu vyplýva je trikolórne.
Priemerná výška v kohútiku u psa je 45 až 53 cm u sučky je to 45 až 53 cm. Hmotnosť sa pohybuje u oboch pohlaví medzi 15 až 20 kg.
Starostlivosť
Medzi najdôležitejšie časti starostlivosti patrí česanie a vyčesávanie srsti. Mali by sme mu aspoň každý druhý deň vyčesávať srsť aby sme odstránili vypadnutú srsť a rôzne nečistoty. Približne raz týždenne by ste mali venovať pozornosť zubom, ušiam a pazúrikom. Spoločnými beauty chvílkami nielen, že udržujete svojho psa v dobrej kondícií ale prehĺbujete vzťah medzi vami.
Zdravie
Po svojich predkoch ma celkom pevné zdravie. Je to húževnatý a odolný pes a zvyčajne netrpí chorobami. Z dôvodu, že sa na nich skúmala predovšetkým liečba epilepsie, môže na toto ochorenie trpieť častejšie ako iné plemená.
Z genetických chorôb sa môže ako u väčšiny plemien vyskytnúť :
- dysplázia bedrového kĺbu
- dysplázia lakťa
- epilepsia
- neplnochruposť
Kŕmenie
U každého veľkého plemena je veľmi dôležitý správny výber krmiva, keďže rastú veľmi rýchlo. Je vhodné začať už v šteňacom veku s klbovou výživou aby sme zabezpečili správny vývoj pohybového aparátu. Svojich vlčích predchodcov nezaprie a nepohrdne surovým mäsom ale ak sme si zvolili cestu kŕmenia granulami je vhodné aby mali dostatočný obsah mäsa a neobsahovali obilie a kukuricu. Kŕmna dávka by sa mala rozdeliť na dve časti .
