Upozornenie: Tento článok slúži len ako všeobecný informatívny prehľad o plemene. Pre podrobnejšie informácie o ďalších aspektoch plemena a jeho špecifikách kontaktujte oficiálny chovateľský klub plemena na Slovensku.
FCI skupina 4
Jazvečík Hladkosrstý
Zdroj: Google.com
Pôvod plemena Jazvečík
Jazvečík, známy aj ako dakel alebo tenkel, patrí medzi plemená s dlhou a fascinujúcou históriou, ktorá siaha až do stredoveku. Bol šľachtený z rôznych duričov s cieľom vytvoriť psa vhodného na prácu pod zemou. Tieto nízkonohé psy sa postupne vyvinuli do dnešnej podoby jazvečíka, ktorý je považovaný za jedno z najvšestrannejších poľovných plemien.
Jazvečík vyniká svojimi schopnosťami na povrchu aj pod zemou - je známy hlasitosťou na stope, durením a prácou na pofarbenej stope. Prvý chovateľský klub, Nemecký klub jazvečíkov, bol založený v roku 1888, čím sa oficiálne začala nová éra tohto plemena.
Plemeno sa chová v troch veľkostiach (štandardný, trpasličí a králičí) a v troch typoch osrstenia (krátkosrstý, drsnosrstý a dlhosrstý), čo poskytuje širokú škálu možností pre záujemcov.
Štandard plemena jazvečík
jazvečík má nízku, krátkonohú a predĺženú, no zároveň kompaktnú postavu. Jeho telo je dobre osvalené, hlava je nosená smelo a výraz tváre je pozorný a odhodlaný. Táto stavba tela mu umožňuje veľmi agilnú a obratnú prácu na povrchu aj pod zemou, čo je pri poľovaní neoceniteľné.
V súčasnosti sa vo Veľkej Británií však jazvečík vyvinul do plemena zameraného na výstavný vzhľad, čo viedlo ku zníženiu jeho funkčnosti v teréne - kvôli veľkému obvodu hrudníka, váhe a nedostatku svetlej výšky. Naopak, na európskom kontinente si jazvečík stále zachováva svoju pracovnú všestrannosť.
Veľkostné varianty jazvečíka
Štandardný jazvečík
Považuje sa za samostatnú kategóriu a môže sa páriť len so štandardným. Obvod hrudníka je od 35 do 45 cm u sučiek a od 37 - 47 u psov. Hmotnosť sa pohybuje v závislosti od pohlavia, od 8 - 12 kg.
Štandardný jazvečík je najuniverzálnejším variantom, ideálnym pre poľovnú prácu aj rodinný život. Jeho drsnosrstá verzia je obľúbená medzi poľovníkmi najmä pre výbornú ochranu srsti pred chladom a nástrahami lesa, zatiaľ čo hladkosrstý jazvečík exceluje odolnosťou voči bodliakom a trávam, ale zato nie je príliš nadšený pri práci v zimných mesiacoh, pretože ho krátka srsť tak neochráni. Dlhosrstý jazvečík je zase obľúbený na výstavách, vďaka svojej elegantnej, krásnej srsti. Cena šteniatka začína na 400 €.
Trpasličí jazvečík
Má obvod hrudníka od 30 do 35 cm u sučiek, od 32 do 37 cm u samcov. Vzrastom je o niečo menší, než jazvečík štandardný, ale zároveň väčší, ako jazvečík králičí. Hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 4 - 6,5kg.
Menší ako štandardný jazvečík, no stále dostatočne odolný a obratný na prácu v lese. Trpasličí jazvečík je vhodný najmä ako spoločník, aj keď pri dôslednom výcviku už od šteniatky môže byť využitý aj na poľovanie. Vrhy bývajú menej početné ako u štandardného jazvečíka, a vo vrhu býva väčšinou viac trpasličích než králičích šteniatok. Cena šteniatka je vyššia, začína na 1200 €.
Králičí jazvečík
Tento typ je vzrastovo najmenší a obvod hrudníka sa pohybuje do 30 cm u sučiek a do 32 cm u samcov. Kostra králičieho jazvečíka musí byť dostatočne silná pre pracovné určenie, príliš drobné a jemné jedince nie sú žiadúce. Veľkostne sa len veľmi jemne líši od trpasličieho jazvečíka. Jeho hmotnosť sa pohybuje od 3-4 kg.
Najmenší z jazvečíkov; bol vyšľachtený účelne na lov králikov v králičích norách, práve preto je obvod hrudníka až životne dôležitý - zaseknutím sa by mohol uhynúť. Pri správnom poľovnom vedení vie prejaviť veľkú chuť pracovať a neraz dokáže prekvapiť a ukázať čo všetko sa v tak malom tele skrýva. Tento typ je svojou veľkosťou a výzorom veľmi populárny ako domáci spoločník. Králičí jazvečík je početne najmenej zastúpené plemeno, nakoľko v jednom vrhu sa rodia v priemere jedno až štyri šteniatka - ich cena začína na 1200€. Pre aktívnych majiteľov je však vhodnejšie zvážiť väčší variant, najmä ak obľubujete dlhšie túry či náročnejšie aktivity.
Trpasličí a králičí jazvečík sa môžu navzájom páriť a v jednom vrhu môžu byť šteniatka trpasličie aj králičie - záleží len na tom, ako v dospelosti dorastú. Finálne meranie by sa malo vykonať vo veku 15 mesiacov, kedy sa kostra psa považuje za definitívne vyzretú a ustálenú. Následne je pes zaradený do kategórie pod ktorú patrí.
Varianty osrstenia
Hladkosrstý jazvečík
Hladkosrstý jazvečík, často označovaný aj ako „krátkosrstý“, je najstarším variantom tohto plemena a svojím vzhľadom a praktickosťou patrí medzi najviac cenené typy. Historicky sa prvé jazvečíky vyskytovali vo farbe čierna s pálením, ktorá je dodnes jednou z najrozšírenejších. Neskôr, vďaka kríženiu s inými plemenami, sa objavila aj elegantná červená farba, ktorá je dnes rovnako obľúbená. Okrem týchto základných farebných variantov môžeme nájsť aj menej časté farby, ako sú hnedá s pálením, žíhaná a moderný, no zároveň kontroverzný merle vzor.
Hladkosrstý jazvečík vyniká svojou krátkou a hladkou srsťou, ktorá je nenáročná na údržbu. Jednoducho sa čistí od blata a nečistôt, a po osprchovaní alebo kúpaní schne oveľa rýchlejšie ako srsť drsnosrstého či dlhosrstého variantu. Tento praktický typ srsti tiež znižuje riziko, že si pes z prechádzky v lese prinesie množstvo bodliakov alebo lepivých tráv. Jeho elegantný vzhľad a jednoduchá starostlivosť z neho robia ideálneho spoločníka pre aktívnych majiteľov aj rodiny s deťmi.
Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že hladkosrstý jazvečík si vyžaduje minimálnu údržbu, v určitých obdobiach, najmä počas pĺznutia, môže jeho starostlivosť predstavovať výzvu. Krátke, tvrdé chlpy majú tendenciu pevne sa zachytávať do kobercov, sedačiek a odevov, čo môže byť pre majiteľov frustrujúce. Na odstránenie týchto chlpov sa odporúča používať:
- Gumovú rukavicu na zber chlpov,
- Jemne navlhčenú handru alebo ruky, ktoré efektívne zachytia chĺpky z povrchov.
Počas zimných mesiacov je potrebné venovať zvláštnu pozornosť ochrane psa pred chladom, keďže jeho krátka srsť neposkytuje dostatočnú izoláciu. Dlhodobé vystavenie mrazu môže viesť k zdravotným problémom, ako je vypadávanie srsti (najmä na chvoste a ušiach) alebo podchladenie. Hladkosrstý jazvečík preto nie je vhodný na celoročný pobyt vonku bez teplej búdy alebo ochranného oblečenia.
Hladkosrstý jazvečík
Hrubosrstý jazvečík
Drsnosrstý jazvečík, nazývaný aj „drôtosrstý“ alebo „drsnosrstý“, je služobne najmladším typom jazvečíka, no aktuálne patrí medzi najobľúbenejšie varianty. Vznikol krížením s plemenami ako bradáč a rôzne typy teriérov, čo prispelo k jeho výraznému vzhľadu a robustnej osobnosti. Tento typ je ideálny na celoročnú poľovnú prácu v rôznych terénoch, kde sa jeho hustá, drsná srsť osvedčila ako mimoriadne praktická.
Drsnosrstý jazvečík vyniká svojou univerzálnosťou, no v jeho exteriéri je najväčšia variabilita. Rôzne línie sa odlišujú nielen veľkosťou, ale aj farbou, štruktúrou srsti a celkovým typom. Najčastejšie sa vyskytuje farba diviačia (melírovaná kombinácia šedo-čierno-hnedej), no sú známe aj farby ako čierna s pálením, hnedá s pálením, červená a veľmi ojedinele aj merle.
Starostlivosť o drsnosrstého jazvečíka zahŕňa pravidelné trimovanie srsti, aby sa odstránili odumreté chlpy a podporil zdravý rast novej srsti. Táto procedúra by mala byť súčasťou jeho rutiny už od šteňacieho veku, aby si na ňu zvykol.
Drsnosrstý (Hrubosrstý) jazvečík
Dlhosrstý jazvečík
Dlhosrstý jazvečík je symbolom elegancie a ladnosti, čo z neho robí častého účastníka výstavných kruhov. Tento typ vznikol vďaka kríženiu s španielmi a inými plemenami, ktoré mu dodali jemnosť srsti a elegantné proporcie. Dlhá srsť jazvečíka je atraktívna, no menej praktická pri poľovníckych aktivitách, kde môže byť náchylná na zachytávanie nečistôt a zamotávanie.
Najčastejšie farby zahŕňajú červenú, čiernu s pálením a hnedú s pálením, pričom stále väčšiu popularitu získava aj merle. Srsť dlhosrstého jazvečíka vyžaduje pravidelné česanie, najmä počas obdobia pĺznutia, aby sa zabránilo tvorbe uzlíkov.
Povahovo je dlhosrstý jazvečík jemnejší a pokojnejší ako jeho hladkosrstý a drsnosrstý náprotivok. Má mäkšiu nervovú sústavu, čo z neho robí ideálneho spoločníka pre pokojnejších majiteľov alebo rodiny s deťmi.
Nepovolené farby a vzory!
Kvôli zdravotným problémom - najmä kvôli alopécii (vypadávanie srsti, prejavy môžu nastať až v neskoršom veku), ktorej následkom sú opakované zápaly kože a iné kožné ochorenia, by sa modrá a isabella nemali nikdy používať v chove jazvečíkov z akéhokoľvek dôvodu; chov takýchto miešancov je podľa zákona EU o ochrane zvierat zakázaný.
Štandard FCI taktiež nepovoľuje strakatý (piebald) vzor a krémovú farbu (English cream), pretože pochádzajú z rôznych plemien a nedostatok jazvečieho typu (povahového aj výzorového) je u takýchto psov veľmi často geneticky podmienený.
Povaha jazvečíka
Jazvečík je priateľský a vyrovnaný pes, nie je bojazlivý ani agresívny. Je veľmi temperamentný, inteligentný a sebavedomý, niekedy až priveľmi odvážny. Šľachtené boli tak, aby boli v teréne samostatné a vytrvalé, čo môže viesť k tvrdohlavosti a svojhlavosti. Tieto črty sú však dôležité najmä pri práci pod zemou, kedy sa pes musí spoliehať sám na seba. Svoju odvahu vie preukázať aj pri práci na diviačej stope, kde čelia rádovo väčšiemu zvieraťu. Dohľadaného diviaka vytrvalo hlásia, no držia si odstup. Štekotom privolajú psovoda, ktorý následne lov ukončí. Z tohto dôvodu sa v chove podporujú hlasité jedince. Je to žiadaný spôsob komuniákcie medzi psom a psovodom.
Charakteristickou vlastnosťou jazvečíka je nedôverčivosť voči cudzím ľuďom. Pri návšteve často hlasitým štekotom dávajú najavo príchod. Sú vynikajúci strážcovia domova, a ich hlasitosť štekania je vďaka hlbokému hrudníku v pomere k veľkosti plemena výrazná.
Je to v každom prípade verný spoločník, ktorý si vytvára hlboké puto so svojou rodinou.
Zdroj: Google.com
Výchova jazvečíka
Ako každé plemeno, aj jazvečík potrebuje včasnú socializáciu a zoznámenie sa s novými ľuďmi, zvieratami a prostrediami. Jeho nezávislá a tvrdohlavá povaha môže byť výzvou aj pre skúsených chovateľov.
Konzistentnosť a trpezlivosť sú kľúčom k úspešnému výcviku jazvečíka. Je vhodné venovať sa mu viac krát denne v kratších intervaloch, pretože rýchlo strácajú pozornosť. Skvelým spôsobom, ako jazvečíkovi poskytnúť stimuláciu, sú čmuchacie koberce alebo akékoľvek iné stopovanie.
Jazvečík je vhodným plemenom aj pre mladšie deti, s ktorými rád trávi čas a hrá sa. Je však dôležité, aby bol správne socializovaný - rovnako aj deti. Zodpovedná osoba by mala mať vždy dohľad nad interakciou so psom.
S inými zvieratami vychádzajú dobre, ale to závisí od včasnej socializácie. Jazvečík má tendenciu stavať sa do dominantnej polohy, čo môže viesť ku konfliktom, ak sa stretne s rovnako dominantným psom.
Pre koho je jazvečík vhodný?
Záujemci o toto živé plemeno by si mali v prvom rade uvedomiť to, že jazvečík je pôvodom poľovné plemeno. jTo znamená, že jeho temperament a lovecké inštinkty si vyžadujú skúseného a aktívneho majiteľa, ktorý bude schopný využiť jeho potenciál a zároveň zvládnuť jeho nezávislú a občas tvrdohlavú povahu.
Tento pes nie je vhodný ako prvý spoločník pre neskúsených majiteľov. Jeho výcvik si vyžaduje dôslednosť, trpezlivosť a čas, pretože jazvečík má sklony skúšať hranice svojho majiteľa – a to nielen v šteňacom veku, ale aj v dospelosti. Jeho špekulatívna povaha robí z neho výzvu, ale zároveň aj zábavného spoločníka pre tých, ktorí ocenia jeho bystré myslenie a neustálu chuť objavovať nové veci.
Aj keď je malý vzrastom, jazvečík má veľa energie a potrebuje dostatočný pohyb a mentálnu stimuláciu. Je prekvapivo dobrým plavcom a rád bude tráviť čas pri jazere, kde si môže zaplávať. Okrem toho je výborným spoločníkom na túry v lese alebo dlhšie prechádzky, ktoré mu pomáhajú udržiavať svalovú kondíciu a zdravie chrbtice.
Prechádzky však majú svoje špecifiká – jazvečík má veľmi silné lovecké pudy, a preto je dôležité, aby bol vždy pod kontrolou. Vodítko je nevyhnutnosťou, najmä v oblastiach, kde sa môže stretnúť so zverou. Pri voľnom pohybe je vhodné použiť GPS obojok s dlhým dosahom – niektoré modely ponúkajú pokrytie až 30 km, čo je užitočné najmä v prípade, že by sa jazvečík rozhodol nasledovať stopu. Pre väčšiu bezpečnosť, najmä počas večerných prechádzok alebo v lesnom prostredí, sa odporúča používať reflexné obojky alebo vesty, ktoré zlepšujú viditeľnosť psa.
Hoci je jazvečík ideálny pre aktívnych majiteľov, ktorí radi trávia čas v prírode, je zároveň skvelým rodinným psom. Má veľmi blízky vzťah so svojou rodinou a vyžaduje byť jej aktívnou súčasťou. Nie je vhodný na život v koterci – potrebuje blízkosť svojich ľudí.
Zdravie a choroby jazvečíka
Celkovo sú jazvečíky zdravé psy, avšak ako každé plemeno, aj oni sú náchylní na niektoré ochorenia. Dôležité je zaobstarať si psa od poctivého chovateľa pod záštitou FCI, ktorý sa stará o zdravie svojich psov.
Priemerný vek dožitia jazvečíkov je 15 až 17 rokov.
Najčastejšie ochorenia zahŕňajú:
- Chondrodysplázia: problémy s medzistavcovými platničkami a chrbticou.
- IVDD : degenerácia medzistavcových platničiek; riziko úrazu vplyvom degenerácie sa dá znížiť udržiavaním zdravej váhy jedinca, dobrým osvalením a zabránením častým skokom - najmä smerom dolu. Operácia a rehabilitácie takéhoto stavu sa môžu pohybovať v cenách od 2000 - 2500€.
- Epilepsia
- Progresívna atrofia sietnice: možnosť genetického testu u všetkých jazvečíkov.
- Cushingov syndróm
- Cukrovka
- Pes varus: deformácia zadných končatín, ohnutie nohy smerom dovnútra, prejav nastáva v rastovej fáze psa v 3-6 mesiacoch; pri tomto ochorení v súčasnosti prebieha výskum pre vznik DNA testu, ktorý by odhalil postihnuté jedince.
Starostlivosť o jazvečíka
Hlavnou časťou starostlivosti o jazvečíka je poskytnúť mu dostatok pohybu a rôznych aktivít (napríklad rýchla chôdza, plávanie), ktoré zamestnajú jeho hlavu a telo (nosework, poľovanie, pachové práce). Len prechádzka okolo domu nie je dostatočná. Jazvečík je atletické plemeno, zvládne aj dlhšie túry s prihliadnutím na vhodný terén - pravidelná pohyb je potrebný pre budovanie svalstva a pre lepšie držanie tela "core" a samotnej chrbtice. Jazvečík má veľa energie a miluje lov, hrabanie a aportovanie, mnoho aktivít sa odvíja od jeho silných poľovných pudov. Aktívny životný štýl taktiež znižuje riziko obezity, ktorá by mohla zhoršiť problémy s medzistavcovými platničkami, na ktoré je toto plemeno náchylné.
Údržbe srsti sa pri krátkosrstých jazvečíkoch treba venovať len v období presrsťovania, kedy zvyknú viac pĺznuť. Vhodnou pomôckou je pracné vyčesávanie alebo ozonoterapia (bublinková kúpeľ) v psích salónoch. Hrubosrstého jazvečíka je potrebné trimovať (odstraňovanie odumretej srsti), približne každé 2 až 3 mesiace. Ak sa s úpravou srsti začne už v šteňacom veku (4–6 mesiacov), pes si na tento proces zvykne a nebude ho vnímať ako stresujúci. Hrubosrstí jazvečíci potrebujú tiež občasné vyčesávanie, aby sa predišlo zamotávaniu srsti. Dlhosrstý jazvečík potrebuje pravidelné vyčesávanie, najmä v oblastiach, kde sa srsť ľahko zamotáva (za ušami, na chvoste a nohách). Počas obdobia pĺznutia je česanie potrebné denne, aby sa odstránila odumretá srsť a predišlo sa jej nadmernému vypadávaniu.
Ostatná starostlivosť sa nelíši od iných plemien, zahŕňa strihanie pazúrikov, čistenie zubov, čistenie uší a dodržiavanie základnej starostlivosti o psa.
Kŕmenie jazvečíka
Dôležité je správne nastaviť kŕmnu dávku, pretože jazvečíky majú sklony k obezite. Nie však vinou ich metabolizmu - ich pohľad, vytrvalosť a pažravosť obmäkčí nejedného majiteľa. Množstvo podávaného krmiva vždy závisí od veľkosti, veku a aktivity psa. Dôležité je vybrať krmivo s vysokým obsahom mäsa a bez častých alergénov, ako sú kukurica a obilie. Odporúčame do stravy doplniť vhodnú kĺbovú výživu, ako prevenciu proti problémom s kĺbmi.
Kde nájdem ideálneho jazvečíka pre mňa?
Každý, kto si toto plemeno zamiloval, by si mal šteniatko kúpiť len od zodpovednéhoo chovateľa, ktorý má veľa znalostí o povahe a zdraví plemena. V pprípade "náhodných vrhov" alebo dokonca množiteľov, ktorí psy množia hlavne kvôli zárobku, bez preukazu o pôvode psa a bez členstva v klube chovateľov, nemáte záruku, že ide o pravého jazvečíka. Či už výzorovo alebo povahovo, zdravie a charakter takéhoto psíka môžu byť narušené. Psíkovia bývajú často chorí a nie sú dobre socializovaní.
Investujte čas aj financie do hľadania vhodného chovateľa, určite to stojí za to - nehľadáte totiž výhodnú ponuku, hľadáte spoločníka na mnoho ďalších rokov.
Prehľad chovných jedincov nájdete na klubových stránkach chovateľov jazvečíkov.
Pri návšteve chovateľa môžete spoznať aj rodičov a vidieť, ako šteniatka vyrastajú. Šteniatka by mali pôsobiť zdravo, spokojne. Chovateľ vám tiež rád poskytne informácie o zdravotných prehliadkach a poradí vám, ktoré zo šteniatok by sa ku vám najlepšie hodilo. Už v prvých týždňoch sa totiž prejavuje ich temperament. Následne s vami preberie výživu a správnu starostlivosť o psíka a ochotne vám poradí. Váš maly jazvečík sa ku vám nasťahuje najskôr v ôsmych týždňoch veku. Spolu so psíkom obdržíte aj preukaz o pôvode psa (rodokmeň) a očkovací preukaz alebo pas.
Pokiaľ hľadáte už dospelého psa, môžete uspieť v miestnom útulku, kde z času na čas určite nájdete krížencov podobných jazvečíkom.
Upozornenie: Tento článok je čisto informatívny a nenahrádza odbornú konzultáciu alebo vyšetrenie zvieraťa veterinárnym lekárom.
Tento obsah spolu s fotografiami vznikol v spolupráci s Ing. Dagmarou Skoncovou (CHS zo Železnej studničky). Ďakujeme :)
Zdroj: www.jazvecik.sk (Štandard plemena)