Jazvečík 

FCI skupina 4 

Pôvod jazvečíka

Pôvod môžeme hľadať až do obdobia pred 600 rokmi kedy v Nemecku tzv. DACHSHUND čo v doslovnom preklade znamená jazvečí pes začali používať a šľachtiť na lov , áno správne si myslíte jazvecov. Jeho hlavnou úlohou bolo vyhľadať jazvečiu noru , ktorú potom musel vyhrabať a dostať sa k rodine jazvecov a ich aj uloviť.

Presne kvôli tomuto účelu je jeho telo dlhé a tenke s krátkými nohami , ktoré sú dokonalé prispôsobené na hrabanie. Jazvec je zviera ktoré má ostré zuby a veľké pazúre , takže je celkom veľkým postrachom iných živočíchov , no jazvečík je veľmi inteligentným a odvážnym psom a hravo si sním vie poradiť. 

Jazvečik bol pravdepodobné vyšľachtený z francúzkých stavačov a pinčov neskôr sa pridali iné plemená a tým pádom vznikli aj rôzne veľkostné varianty a takisto aj rôzne druhy srsti. Od 19 storočia boli vyšľachtený vo viacerých veľkostiach a to hlavne za účelom toho , čo mali loviť, či to boli líšky , diviaky , králici alebo iné. Postupom času si jazvečíky získali ľudské srdcia natoľko , že sa z nich začali stavať spoločenské psy a tým sa začala aj uprednostňovať menšia veľkosť jazvečíkov. 

Koncom 19. storočia bol oficiálne vytvorený prvý štandard plemena a takisto aj založený prvý chovateľský klub jazvečíkov v Nemecku. 

Štandard plemena jazvečík 

Využívaný bol a dodnes je ako lovecký pes , ktorý vie loviť nad zemou ale aj pod ňou. 

Keď sa na jazvečíka pozrieme ako na celok , uvidíme nízke , predĺžené telo s kratučkými no zato osvalenými nohami. Hlavu nosí vždy vzpriamene s ostražitým výrazom v očiach. Napriek tomu , že ma naozaj krátke nohy je veľmi rýchli a svižný pes. 

Rozdeľujeme ich na 3 veľkostné varianty : 

1. Štandardný jazvečik
2. Trpazličí jazvečík 
3. Králičí jazvečík 

Podľa druhu srsti ich delíme na : 

1. krátkosrsté
2. dlhosrsté
3. hrubosrsté

Farby srsti bývajú : 

1. Jednofarebné - červená , červeno žltá , žltá - všetky s alebo bez čiernej farby
2. Škvrnité - tigrované - pásikavé - základom farby je vždy tmavá čierna , červená alebo sivá 
3. Dvojfarebné - sýta čierna alebo hnedá 
4.  iné farby 

Rozmer a hmotnosť 

Štandardný jazvečík má obvod hrudníka väčší ako 35cm a jeho maximálna hmotnosť je 9 kg. 

Trpasličí jazvečík má obvod hrudníka od 30 do 35 cm a jeho maximálna hmotnosť sú 4 kg. Pričom meranie a váženie má byť minimálne vo veku 15 mesiacov .

Kraliči jazvečik má obvod hrudníka do 30 cm a jeho maximálna váha by mala byť 3,5 kg pričom tak isto meranie by malo prebehnúť vo veku minimálne 15 mesiacov. 

Priemerný vek dožitia je 12 až 16 rokov. 

Povaha jazvečíka

Je veľmi priateľským plemenom , ktoré má vyrovnanú povahu. Nebýva ani bojazlivý a ani agresívny. Jazvečík je veľmi bystrý , živý niekedy až priveľmi odvážnym psom. Šľachtené boli tak aby boli samostatné a vytrvalé , čo však zo sebou spája aj tvrdohlavosť a svojhlavosť. Častokrát si nájdu svoj spôsob ako sa v danej situácií zachovať. 

Jazvečík je veľkým zabávačom svojej rodiny, s jej členmi sa veľmi rád mazná. S členmi rodiny má jazvečík veľmi blízky vzťah, takže nie je vhodné aby sa choval v kotercoch alebo oddelene od členov rodiny. Preto je pre nich najlepšie byť v jednej domácnosti s členmi rodiny. 

Medzi ďalšiu charakteristickú vlastnosť patrí nedôverčivosť voči cudzím ľuďom . Pri návšteve zvyknú dávať hlasným štekotom najavo príchod. Sú veľmi dobrými strážcami našich domovov, pri akomkoľvek náznaku ohrozenia. Hlasitosť štekania je k pomeru veľkosti plemena celkom výrazné . 

Povahy jazvečíkov sa môžu trochu líšiť aj od typu. Napríklad hrubosrstý jazvečík má v krvi väčší podiel teriéra a preto môžeme rátať s tým , že bude mať dobrodružné chúťky , objavovať a zgúňať čo by kde mohol vyparatiť. Vždy sa snažia byť v centre diania . Dlhosrstý jazvečík býva zas pokojnejší a tichší spoločník. Povaha krátkosrstého jazvečíka je niečo medzi týmito dvoma. 

Výchova jazvečíka

Ako každá rasa psa aj jazvečík potrebuje včasnú socializáciu a zoznámenie s novými ľuďmi , zvieratami rôznymi prostrediami v skorom veku psíka. 

Nezávislá a niekedy naozaj tvrdohlavá povaha jazvečíka je niekedy výzvou aj pre skúsených chovateľov. Ak sa snažíme jazvečíka vycvičiť na pozitívnej metóde a formou odmien a nie na prísnych rozkazoch a trestoch , dokážeme z jazvečíka vycvičiť správne ovládateľného psa.

Naozajstným kľúčom k dobrej výchove jazvečíka je konzistentnosť a veľká dávka trpezlivosti. Pri výcviku je vhodné venovať sa jazvečíkovi viac krát denne v kratších intervaloch, pretože sa veľmi rýchlo prestanu sústrediť a tréning ich prestane baviť. Naozaj skvelým spôsobom ako jazvečíka zabaviť je čuchací koberček alebo vonku stopovanie predmetov , členov rodiny a podobne. 

Vzťah k deťom a zvieratám 

Môžeme povedať , že jazvečík je vhodným plemenom aj k malým deťom. Veľmi rád s nimi trávi čas a hrá sa s nimi. Mimo iné svojou malou výškou a váhou ich nijako neohrozuje. Dôležité je však aby sme socializovali psíka a nenechávali deti bez dozoru. Je potrebné aj deti naučiť ako zaobchádzať so psíkom a ako sním manipulovať.

S inými zvieratami vychádzajú dobre ale všetko len za predpokladu včasnej a precíznej socializácie ešte v šteňacom veku. Snažia sa stavať do dominantnej polohy a to môže viesť ku konfliktom ak sa stretne s rovnako dominantným jedincom. 

Zdravie a choroby jazvečíka 

Všeobecne sú celkom zdravé psy. Ako každé plemeno však aj jazvečík je náchylnejší na niektoré ochorenia. Nie však každého jazvečíka musia ochorenia postretnúť , záleží však na tom kde si jazvečíka zaobstaráme a či si preveríme zdravie rodičov a všeobecne zdravie vrhov predtým a či ide o poctivého chovateľa , ktorý chová psov podla chovateľského poriadku a svojho najlepšieho svedomia. 

Najčastejšie ochorenia sú : 

1. Chondrodysplázia - medzistavcové platničky a problém s chrbticou 
2. Epilepsia 
3. Progresívna atrofia sietnice
4. Torzia žalúdka - jazvečíkov postihuje kvôli svojej širokej hrudi
5. Cushingov syndróm 
6. Cukrovka 

Starostlivosť o jazvečíka 

Hlavnou časti starostlivosti o jazvečíka je pohyb. Naozaj dostatok pohybu a rôznych iných aktivít , ktoré mu zamestnajú hlavu a telo. Prechádzka okolo domu nie je pre jazvečíka dostačujúca , je potrebne sním ísť aspoň na dve dlhšie prechádzky. Je to nie len preto aby bol vo forme ale preto aby si budoval svalstvo , ktoré udržuje a chráni jeho chrbticu. Jazvečík má krátke nohy , preto nie je nutná prechádzka 30 km denne. Jazvečík má veľa energie , miluje lov hrabanie a aportovanie. Jazvečík je proste parťák na všetko. 

Starostlivosť o srsť 

Jazvečík je nenáročným plemenom. Neplznu nejak extrémne ale ak sa v niečom vonku váľajú v špine treba ich vykúpať. Však časté kúpanie nie je nutným pokiaľ sa psík nezvykne váľať.  Krátkosrstým jazvečíkom stačí srsť pretrieť vlhčenými obrúskami. Hrubosrstého a dlhosrstého jazvečíka je potrebné občas prečesať aby sa im srsť nezahrčkala a nevznikli z nej až dredy. 

Jazvečík má náchylné uši na rôzne bakteriálne a plesňové infekcie. Z tohto dôvodu je nutné čistiť uši jazvečíka aspoň 1 x týždenne vlhčenými handričkami na to určenými. https://www.panakei.sk/bylinne-utierky-pre-psov-na-usi/

Ostatná starostlivosť o jazvečíka sa ničím nelíši od ostatných plemien . Je to strihanie pazúrikov , čistenie zubov a dodržiavanie základnej starostlivosti o psa. 

https://www.panakei.sk/klieste-na-strihanie-psich-pazurov/

Kŕmenie jazvečíka 

Podstatné je dobre nastaviť kŕmnu dávku , pretože jazvečíky maju sklony k obezite. Množstvo krmiva záleží na veľkosti , veku a aj metabolizme a aktivitách psa.  Takže kŕmná dávka nemusí byť presne merateľná a nastavená podľa obalu na granuliach. Dôležité je pozorovať ako nám psík prosperuje a upraviť mu dávkovanie podľa jeho potrieb.  Potrebné je nájsť krmivo , ktoré obsahuje hlavne mäso a nenachádza sa v ňom kukurica , obilie a podobné alergény.

https://www.panakei.sk/granule-pre-male-plemena/