Faraónsky pes
FCI skupina
Pôvod plemena
Ide o prastaré plemeno. Jeho história siaha do 19.storočia a obdobia vlády egyptskej dynastie. Faraónsky pes bol predovšetkým psom kráľov a šľachticov. Dostávalo sa im rovnakej úcty ako ich majiteľom. Mimo územia Egypta sa dostali na Maltu, kde ich pravdepodobne doviedli fenickí obchodníci. Na Malte boli chované pod názvom Kelby-tan Fenek. Dnes je národným psom Malty. V iných krajinách na západe bolo plemeno takmer neznáme. V 20. storočí bolo plemeno privezené z Malty do Veľkej Británie. V roku 1974 bol uznaný prvý štandard plemena. V roku 1967 bol privezený prvý jedinec na územie Ameriky a v roku 1970 bol založený oficiálny kennel club. Uznanie rasy sa odohralo v roku 1983 kynologickou spoločnosťou AKC. Na Slovensko sa plemeno dostalo začiatkom 90. rokov minulého storočia.
Povaha plemena
Faraónsky pes je aktívny a veľmi veselý spoločník. Odporúča sa hlavne k aktívnym ľuďom. Bude skvelým spoločníkom pre turistov, bežcov a cyklistov. Vyniká aj v iných športoch ako napríklad coursing a agility. Jeho výcvik nieje náročný keďže je veľmi inteligentný a učenlivý. Chce potešiť svojho pána a aj práve preto je jeho výcvik malinou. Vhodný je aj ako prvý pes pre začínajúceho chovateľa. V domácom prostredí poslúcha na slovo no vonku pokiaľ je na volno a okolo sa mihne nejaká menšia zver , zabudne na dobré vychovanie a začne prenasledovať svoju korisť. Jeho lovecké inštinkty sú silnejšie ako jeho vôľa počúvať. Mimo oploteného výbehu alebo pozemku pri dome by mal byť faraónsky pes vždy na vodítku. K cudzím ľuďom sa správa ostražito a preto je aj vhodným psom na stráženie. K deťom je jemný a rád sa s nimi hrá. Iných psov znáša dobre nieje konfliktný. Menšie zvierata ako zajace, morčatá a podobne berie ako korisť. Jedna mila zaujimavosť tohto plemena je, že ako jediný pes má tendenciu červenať sa. Vzrušenie a dychtivosť sa prejavujú začervenaním uší a nosnej huby.
Vzhľad plemena
Stredne veľké plemeno atletickej postavy. Má ostražitý výraz. Hlava s podlhovastým ňuchačom pripomína z profilu tupý klín.Oči sú oválne a jantárovej farby s pozorným výrazom a sú hlboko posadené. Uši sú veľké a široko nasadené nesené sú vzpriamene. Uši a nos sa pri vzrušení červenajú. Má dlhý a štíhly krk, ktorý plynule prechádza k rovnému trupu. \hrudník má dobre klenuté rebrá a viditelne svaly. Chvost sa smerom k špičke zužuje a nesený býva vysoko a je prehnutý. Srsť je krátka a lesklá tesne priliehajúca k telu. Farba srsti je žltohnedá, pálená až po červenú s prípustnými bielymi znakmi na labkách alebo na hrudi. Biela špička na chvoste je výnimočná. Srsť faraonskeho psa sa veľmi ľahko udržuje a nemá špecifický psí pach.
Plemeno v kohútiku dosahuje výšku 53 až 64 cm pričom jeho váha v dospelosti sa pohybuje medzi 23 až 24 kg.
Chov sa odporúča celoročne v interiéroch. Srsť je nenáročná ale odporúča sa vyčesávať raz týždenne. Nielen odstrániť srsť, ktorá vypadáva ale aj utužuje vzťah so psíkom. V zime odporúčame psa obliekať.
Zdravie plemena
Toto plemeno ma veľmi citlivé trávenie a preto je dôležité aby mali naozaj kvalitnú stravu, ktorá sa nebude často meniť. Luxácia pately sa vyskytuje taktiež.
Pri niektorej z týchto chorôb je nutné jedinca do budúcna vyradiť z chovu, keďže ide o dedičné ochorenia.
Vďaka svojej jemnej stavbe tela a krátkej srsti sú tieto psíky náchylné na nachladnutia a preto je potrebné ich počas chladného počasie obliekať.
Je pomerne zdraví a vitálne plemeno no i napriek tomu sa u neho počas svojho života môžu objaviť zdravotné komplikácie.
Medzi najčastejšie patria :
- dysplázia bedrového kĺbu
- rakovina
- juvenilná katarakta
- hypotyreóza
Faraonský pes je citlivý na rôzne anestetiká. Patrí medzi psov, ktorý majú nízku toleranciu bolesti a znášajú bolesti ťažko.
Je potrebné zvážiť kúpu šteniatka u registrovanej chovateľskej stanice.
Kŕmenie
Keďže ide o plemeno s citlivým trávením je veľmi potrebné zvoliť kvalitnú stravu. Vhodné sú granule , ktoré obsahujú väčší podiel mäsa a úplne najlepšie bude keď nebudú obsahovať dochucovadla a obilie a kukuricu. Vyberať by sme mali granule pre malé plemená aby nemali problém s konzumáciou.
Kŕmnu dávku je potrebné rozdeliť na viac dávok. Nie Je vhodné aby sme psom nechávali misky neustále plné. Zvoliť by sme mali určitý čas a snažiť sa vždy kŕmiť v rovnakom čase.
