Bernský salašnícky pes 

FCI skupina 2

Pôvod plemena 

Ich mohutné telo , ktoré je svalnaté nie ťarbavé je opísané v dokumentoch podla predkov bernského salašníckeho psa. Vo Švajčiarsku v meste BERN boli využívané na ťahanie vozov a zaháňanie dobytka. Jasné však nie je z akých psov sa tieto krásne mohutné trojfarebné psy vyvinuli. Predpokladom je , že ich predkovia boli molossy alebo mastify.

Presnejšie dokumenty z histórie o bernskom salašníckom psovi vieme vyrozprávať až od začiatku 20 storočia. V meste Durrbach bola krčmička , hostinec v ktorom sa stretávali rôzny priekupníci a kšeftári s rôznym zbožím. Na dvore tohto hostinca boli trojfarebný psy , ktorých nazývali Durrbächler.

V roku 1902 boli na základe naliehania jedného bernského krčmára tieto veľké psy predstavené oficiálne na výstave psov. Vďaka tejto prezentácií na výstave si už beztak atraktívne plemeno našlo mnoho nových priaznivcov. V roku 1907 bol založený Švajčiarský klub Durrbach a týmto počinom sa začal chov čistokrvného plemena. 

Premenovanie z Durrbachlera na Bernského salašníckeho psa sa pričinil geológ a kynológ profesor doktor Albert Heim. Tak isto sa aj podielal na prvom štandarde plemena.Čoskoro sa stal naozaj veľmi obľúbeným plemenom aj mimo Švajčiarska.

Povaha bernského salašníckeho psa 

Jeho dobrosrdečná a priateľská povaha z neho robí naozaj veľmi obľúbené plemeno. V rodine sa prejavuje ako verný a oddaný pes na celý život. Je naozaj veľmi lojálny pes. Má naozaj veľmi vysoký prah dráždivosti a vo veľa situáciách sa správa naozaj veľmi pokojne. Iné plemena maju naozaj krátku zápalnú šnúru oproti nemu. Agresívne správanie je tomuto pokojnému plemenu priam až cudzie.

Bernský salašnícky pes ma vrodenú ostražitosť no napriek tejto vlastnosti sa ho vôbec netreba báť. Práve naopak môže sa stať , že predstavitelia tohto mohutného plemena práveže pomôžu zlodejom vynášať cennosti. Presne tento jeho charakter z neho robí obľúbeného rodinného psa , ktorého chov je bezpečný aj medzi deťmi.

Deti , ktoré sa hrajú a kričia okolo neho ho z miery nevyvedú práve naopak prítomnosť detí si naozaj veľmi užíva. Je veľmi pokojné plemeno ale napriek tomu u samcov sa môže vyvinúť s dospelosťou problém s inými samcami a to hlavne ak príde do teritória “pána domáceho “ . 

Výchova bernského salašníckého psa 

Niekto o nich hovorí , že za určitých okolností je tvrdohlavý. Čosi pravdy na tom bude , keď si vyhodnotí , že povel ktorý dostal nedáva zmysel alebo sa mu nepáči jednoducho ho ignoruje.Je naozaj veľmi inteligentným a sebavedomím psom a veľmi rád spochybňuje niektoré príkazy.  S veľkou dávkou trpezlivosti a odmenami sa dá tento temperament skrotiť . Je však dôležité aby sme začali už od šteňaťa.

S láskou a správnym prístupom vieme zo šteniatka vychovať naozaj šikovného rodinného psa , ktorý bude veľmi rád vykonávať rôzne úlohy. Ak úspešne zvládneme výchovu a socializáciu je bernský salašnícky pes vhodný ako ťažný pes, záchranársky , stopársky alebo aj terapeutický pes.

Bernský salašnícky pes má naozaj veľa privilégií pri dobrej výchove narozdiel od iných plemien môže chodiť kdekoľvek bez vodítka pretože nemá tendenciu loviť a ani utekať. Týmto pádom sa dajú vziať naozaj kamkoľvek. 

Vzhľad bernského salašníckeho psa 

Na tomto plemene človeka neláka len jeho úžasná povaha ale aj atraktívny vzhľad. Charakteristickým črtom pre neho je jeho trikolóra. Hlavnú časť tela tvorí čierna farba , ktorá pokrýva trup,krk, hlavu a chvost. Symetrickou bielou lysinkou začínajúcou na čele a rozširuje sa smerom k pysku kde siaha maximálne do ich kútikov. Na hrudi nesmie chýbať biela náprsenka , biele labky a biela špička chvosta. Na lícach ma hnedo červené znaky takisto ich môže mať aj nad obočím a na lemoch labiek. Nie Je krajší pohľad ako pri slnku pozrieť na krásne odlesky červenej farby na psovi. 

Narozdiel od ostatných podobných plemien má len Bernský salašnícky pes krásnu dlhú srsť , ktorá je hladká a hustá niekedy je mierne zvlnená. Spoľahlivo chráni psa pred chladom a snehom , preto je možné chovať ho vonku , i keď veľmi rád by zdieľal s Vami príbytok . Avšak vďaka tejto hustej srsti teploty znáša ťažko a mal by sa počas letných mesiacov zdržiavať v chlade a nevyvájať príliš veľkú aktivitu. V skratke v teple sa vyhýbať fyzickej námahe na slnku. 

Veľkosť suky v kohútiku je 58 až 66 cm a váha 45 kg

Veľkosť psa v kohútiku je 64 až 70 cm a váha 55 kg pričom by váha nemala presahovať tento limit.

V rodinách je však dosť častý problém s obezitou a tá vzniká hlavne nadmerným kŕmením a dávaním dobrôt od stola. Preto treba venovať čas jeho pohybovým aktivitám a nastaviť mu krmnú dávku tak aby sme z neho neurobili chodiaci sud. Pri nadváhe trpia kĺby a vnútorné orgány . 

Starostlivosť o bernského salašníckeho psa 

Predsa len ide o veľké plemeno , ktoré potrebuje veľa priestoru a pohybu. Preto je vhodné zvážiť , či máme dostatok času a vhodné podmienky na chov tohto krásavca . Ideálnym miestom je dom s dvorom. Je to psík , ktorý potrebuje slobodu a preto by sa do bytu niekde v centre mesta nehodil. Ako u každého plemena ani u tohoto veľkáča by šteniatka nemali chodiť po schodoch do svojho jedného roku života. Chránime tým každé jedno plemeno pred možným problémom s kĺbmi.

Bernský salašnícky pes potrebuje množstvo aktivít a veľký výbeh. Miluje každý výlet s ľuďmi na ktorý ho zoberiete. Tak isto miluje aj mentálne výzvy , tak hlavolamy pre psom su skvelým darčekom. Na rýchle športy alebo agility nie je toto plemeno vhodné. 

Starostlivosť o srsť 

Krásnu a hladkú srsť docielíme jedine pravidelným česaním ideálne je česať psa 2 až 3 x týždenne aby sme zabránili jej plstnateniu a srsť bola krásna lesklá a na pohľad zdravá. V čase kedy sa presrsťuje by sme mali venovať tejto činnosti ešte viac času a ideálne by bolo keby ich vyčesávame každý deň. 

Okrem srsti treba venovať pozornosť aj ušiam a rôznym infekciám, ktoré môžu vznikať tak isto aj oči a strihanie pazúrikov. 

Komplexná starostlivosť samozrejme ked nie je prehnaná psovi len pomôže predchádzať rôznym problémom. 

Zdravie a choroby 

Medzi častejšie choroby patria : 

1. Dysplázia 
2. Torzia
3. Triviálný problém 
4. Herpesviróza
5. ochorenie obličiek
6. nádor 

Priemerná dĺžka života je 8 až 12 rokov . 

Chovatelia častokrát pozerali hlavne na exterier a povahové črty pričom nebolo u nich na prvom mieste zdravie. Výsledkom tohto šlachtenia boli najmä slab= stránky charakteru a dedičné choroby. Milovníci plemena však toto všetko eliminovali a prišli s testami , ktoré sú povinné aby sme predchádzali genetickým vadam. 

Kŕmenie bernského salašníckeho psa 

Skôr ako si prinesieme šteniatko domov musíme zabezpečiť mnoho veci okolo toho. Jednou z najdôležitejších je správna strava a správne návyky.  Chovateľ je vždy nápomocný a ochotne Vám poradí s výberom granuliek a aj v prípade zmeny z pôvodných , ktoré Vám dal do štartovacieho balíčku. 

Aby sme zabezpečili správnu životosprávu psovi je potrebné správne nastaviť krmnú dávku a vybrať kvalitné granule.  Najlepší je čo najvyšší obsah mäsa a ideálne žiadne obilie ani kukurica a sója. Potrebné je sledovať akú má psík aktivitu a ako priberá na hmotnosti. Každý pes je jedinečný a má špecifické stravovacie nároky. Odporúčali by sme Vám našu trojkombináciu mäsa v granuliach . Pre toto plemeno je vhodné aj stravovanie vo forme barfu . Potrebné je však zistiť od chovateľa či je nato psík zvyknutý. Zodpovedný chovatelia robia tak , že naučia šteniatka aj na granule a barf . Aby si nový majiteľ mohol vybrať čo je pre neho lepšie . 

Keďže ide o veľké plemeno po jedle je potrebné aby mal oddych a ideálne je ho zavrieť do doby kým mu trávi stravu do koterca. Aby sme predchádzali možnej torzii žalúdka. Takisto posledné kŕmenie by nemalo byť neskôr ako o 19:00 hod. 

Aby sme predchádzali obezite a psíka práve cvičíme je nutné aby sme z kŕmnej dávky odratali pamlsky , ktoré použijeme počas dňa na výcvik alebo len tak pre potešenie psíka.