Teritorialita
Teritorialita je inštinktívne správanie zamerané na kontrolu a obranu určitého geografického priestoru - revíru. Pre psa teritórium nepredstavuje len majetok, ale predovšetkým bezpečnú zónu, kde má prístup k zdrojom (potrava, odpočinok, svorka) a kde sa cíti v bezpečí pred nepredvídateľnými vplyvmi.
Pes si svoje územie nevymedzuje len fyzickou obranou, ale celou škálou preventívnych signálov. Akustické značenie - štekanie pri hraniciach teritória (plot, dvere) - slúži ako prvotné varovanie pre narušiteľa, že priestor je obsadený. Pachové (olfaktorné) značenie spočíva v umiestňovaní moču alebo výkalov na strategické body: rohy, vyvýšené miesta, susedné stromy. Tieto „pachové vizitky" nesú informácie o veku, pohlaví a postavení psa a sú primárne určené iným psom, nie ľuďom. Vizuálna prítomnosť samotná - pohyb psa pozdĺž hraníc a jeho sebavedomý postoj tela - môže odradiť potenciálnych narušiteľov bez akéhokoľvek fyzického kontaktu.
Rozdiel medzi teritorialitou a ochranou zdroja
V odbornom kontexte je dôležité rozlišovať tieto súvisiace, no odlišné javy. Teritorialita je obrana fixného priestoru - záhrady, bytu, auta. Ochrana zdroja (resource guarding) je obrana konkrétneho predmetu - misky, kosti, hračky alebo obľúbeného miesta na spanie. Ochrana osoby (personálna ochrana) je obrana majiteľa, ktorého pes vníma ako sociálny zdroj - tento typ sa môže prejavovať aj mimo domova, napríklad v parku alebo na návšteve.
Niektoré plemená boli po stáročia selektované na vysokú mieru teritoriality - napríklad stredoázijský ovčiak, rotvajler alebo veľký schnauzer (bradáč obrovský). U týchto psov je teritoriálne správanie hlboko fixované a vyžaduje skúsené vedenie a dôslednú socializáciu. Dôležité je rozlišovať sebavedomú teritorialitu od reaktívnej: psy s nedostatočnou socializáciou alebo tie, ktoré zažili v konkrétnom priestore traumu, môžu vykazovať teritoriálne správanie založené na strachu, nie na istote - a práve toto je potenciálne nebezpečnejšie.
Nekontrolovaná teritorialita môže viesť k presmerovanej agresii (redirected aggression) - pes pri plote zaútočí na majiteľa alebo iného psa v domácnosti, pretože skutočný spúšťač (votrelec za plotom) je mimo jeho dosahu. Moderný tréning sa nezameriava na „zlomenie" tohto inštinktu, ale na jeho kontrolu - naučenie psa, že príchod návštevy je signálom pre spoluprácu s majiteľom, nie povelom do útoku. U samcov môže kastrácia znížiť intenzitu teritoriálneho správania, no neodstráni ho úplne, najmä ak je správanie dlhodobo naučené.