Ovčiarske a pastierske psy

Táto skupina plemien bola šľachtená na pomoc pri hospodárení s dobytkom. Hoci sa tieto pojmy často zamieňajú, z hľadiska funkcie a inštinktov rozlišujeme dve hlavné skupiny, ktoré zodpovedajú oficiálnemu deleniu FCI:

Ovčiarske psy (FCI sekcia 1 / Herding dogs)

Ich úlohou je manipulácia so stádom. Aktívne usmerňujú pohyb zvierat, zháňajú ich dokopy alebo oddeľujú kusy podľa pokynov pastiera. Využívajú tzv. „eye" (fixovanie zvierat pohľadom), zmenu polohy tela, štekanie alebo mierne postrčenie. Vyznačujú sa mimoriadnou inteligenciou, vysokou reaktivitou na povely a neustálou potrebou pracovať. Patria sem napríklad border kólia, austrálsky ovčiak, belgický ovčiak (malinois a príbuzné plemená) alebo bobtail (staroanglický ovčiarsky pes).

Pastierske psy (FCI sekcia 2 / Livestock Guardian Dogs – LGD)

Ich úlohou nie je pohybovať stádom, ale chrániť ho pred predátormi (vlkmi, medveďmi) a zlodejmi. Na rozdiel od ovčiarskych psov pracujú samostatne - sú súčasťou stáda už od šteniatka, čím si k nemu vytvoria silné puto. Sú teritoriálne, pokojné, ale pri hrozbe nekompromisné. Vyznačujú sa nezávislosťou v rozhodovaní, potlačeným predátorským pudom a vysokým prahom citlivosti. Patria sem napríklad slovenský čuvač, kaukazský ovčiak, pyrenejský horský pes alebo maremmansko-abruzský pastiersky pes.

V rodinnom prostredí sú tieto psy lojálne, no vyžadujú jasné vedenie. Ovčiarske plemená bez práce často prenášajú inštinkt na „zaháňanie" detí, cyklistov či iných domácich zvierat - pričom môžu jemne štípať do piat, aby ich usmerňovali rovnako ako stádo. Pastierske psy sú náročné na socializáciu, pretože majú prirodzenú nedôveru k cudzím ľuďom a silný ochranný pud.