Dalmatín

Fci skupina 6 

Pôvod plemena 

Do dnešného dňa je pôvod dalmatíncov nejasný. Väčšina teórií je založená len na domnienkach a predpokladoch. Okrem krajiny pôvodu Dalmácie v Chorvátsku môžu pochádzať aj z Talianska, Anglicka alebo aj Turecka. Nájdené maľby a fresky na egyptských hrobkách dokazujú, že plemeno sprevádza človeka už vyše 1000 rokov. To aké mali pôvodne posolstvo lebo aký bol ich názov nieje dôležité. V starých historických dielach bol dalmatín označovaný ako turecký pes, dalmatínsky pes, Petit Daidos, tigrí pes alebo bengálsky durič dokazujú, že tento bodkovaný pes bol známy už v stredoveku a to najmä v šľachtických sídlach a bol znakom vyšších vrstiev. V Anglicku sprevádzal šľachtické koče v Amerike bol zas spoločníkom hasičských vozidiel. Dalmatín pred nimi bežal a štekal v podstate slúžil ako siréna. Mnohým Americkým hasičským jednotkám slúži ako maskot do dnešného dňa.  Cielený chov dalmatica začal v 19. storočí a v roku 1890 bol vydaný prvý štandard plemena. Napriek vojnovým nepokojom si dalmatín udržal svoje pozície po bokoch kočov. Dnes je plemeno aj naďalej veľmi obľúbené. Najväčší boom tohto plemena nastal po odvysielaní filmu 101 Dalmatíncov. 

Povaha dalmatinca 

Je to veľmi živé a aktívne plemeno. Najmä vonku sa prejaví ich forma a pravá tvár v interiéroch sa spravaju pokojne a kludne. Dalmatinec je naozaj veľmi vytrvalým spoločníkom pri mnohých športoch. Najviac ocenia dlhé behania za bicyklom, preťahovanie alebo hranie rôznych hier. Každá aktivita spojená s jeho pánom ho neskutočne naplna a teší. K svojej rodine ma veľmi blízky vzťah a svojho pána miluje nadovšetko Je veľmi naviazaný na svoju ľudskú svorku. Je to veľmi inteligentný pes a je potrebn stimulovať nielen jeho fyzické zdravie ale aj duševné. Rád sa učí novým veciam a ide  veľmi zážitkového psa.  Spoločnosť svojej rodiny má veľmi rád. Rovnako dobre vychádza aj s inými psami. Ide vskutku o veľmi prispôsobíveho psa. Samozrejme za predpokladu, že počas jeho výchovu mu určite jasné hranice a bude vás rešpektovať. Je veľmi citlivý a empatický nemá rád napätie v rodine. Pri výcviku je potrebné pristupovať pozitívnou metódou a nebyť naňho hrubý. Lepšie reaguje na pochvalu ako na prehnane prísne správanie. Keď je pod tlakom môže sa začať správať tvrdohlavo. Pri správnom vedení a dôslednom výcviku spojenom s dobrou a včasnou socializáciou je otvoreným rodinným psom. Návštevy hlási hneď. Pri deťoch je veľmi trpezlivý a správa sa k ním opatrne a s láskou. Veľmi rád sa s nimi hrá avšak nechce sa cítiť ako ich hračka. 

Vzhľad plemena 

Medzi poznávacie znaky plemena patrí jeho biela srsť posiata čiernymi alebo hnedými škvrnami. Patrí to medzi jedinečný znak plemena psov a je to pôvodom génovej mutácie. Škvrny sú okrúhle s ideálnym priemerom 2 až 3 cm a mali by mať jednotnú čiernu alebo pečeňovo hnedú farbu. Rodí sa čisto bielej farby. Ich bodky sa začínajú objavovať až po 10 až 14 dňoch. Po dovŕšení jedného roka by sa mali vyfarbiť všetky škvrny. Ak sa šteňa narodí s jednou veľkou škvrnou takzvanou platňou ide o vadu a vylučuje sa z chovu. Podľa toho akú farbu majú ich škvrny majú aj farebnosť rozličnu. Jedinci s čiernymi škvrnami mávajú tmavohnedé oči a psy s pečeňovo hnedými fľakmi mávajú jantárové oči.  Srsť dalmatinca je krátka a veľmi hustá nemá však podsadu. Vďaka jeho krátkej srsti vynikne jeho atletická postava. V pohybe je elegantný. Má štíhle telo svalnaté telo. Krk je silný a je bez záhybov. Uši sú zaoblené a vysoko nasadené na jeho úzkej lebke. Chvost sa smerom ku špičke zužuje a je mierne zatočený. Voľne spustený siaha až po päty.  Dalmatinec je stredne veľké až veľké plemeno psa. Dosahuje výšku v kohútiku až 56 až 62 cm pričom suky su o niečo menšie a dosahuju výšku 54 ať 60 cm. Dospelý pes váži 27 až 32 kg a váha suky sa pohybuje 24 až 29 kg. 

Zdravie plemena 

Ako prvý test spomenieme test sluchu, keďže ide o bieleho jedinca a častokrát sa rodia hluché je potrebné aby chovateľ testoval na BAER test svojich chovných jedincov a takisto aj narodené šteniatka. Pes môže byť jednostranne nepočujúci alebo nepočujúci vôbec. V prípade jednostrannej hluchoty pes vedie vcelku normálny život. Ak je pes obojstranne nepočujúci mal by byť vychovávaný vo svorke alebo aspoň v spoločnosti iného psa, ktorý bude jeho sprievodcom a bude Vám pomáhať s výchovou. Ďalšie možné ochorenie je dysplázia bedrového alebo lakťového kĺbu. Všeobecne veľké plemená majú predispozíciu na choroby pohybového aparátu. Ďalej je častejším ochorením choroba srdca alebo aj rakovina. 

Ďalším ochorením, ktoré je špecifické len pre dalmatínca je dalmatínsky syndróm. Je to narušenie metabolizmu kyseliny močovej kvôli genetickej poruche metabolizmu. To je dôvod prečo sa u nich často vyskytujú močové kamene.  Napriek všetkej snahe chovateľov eliminovať toto ochorenie sa nedarí toto ochorenie úplne vykoreniť. 

Starostlivosť o plemeno 

Nieje časovo náročná. Srsť stačí prečesávať občasne. Najmä v čase kedy sa presrsťuje je vhodné vyčesávať podsadu častejšie. Potrebná je hygiena okolo očí. V chladnom alebo mokrom počasí je vhodné labky vysušiť a zapudrovat bajazínom aby ste predchádzali tvorbe kvasiniek a tým spojenými komplikáciami.  Pazúre strihať podľa potreby. 

Kŕmenie 

Dalmatinec ma citlivé trávenie. Môže mať rôzne potravinové alergie. Preto je dôležité aby ste kupovali kvalitné krmivo, ktoré nebude obsahovať obilie, kukuricu, sóju, cukor. Treba dbať nato, čo je postavené v zložení na prvom mieste malo by to byť mäso a jeho podiel by mal byť vyšší než čokoľvek iné . Keďže ide o veľké plemeno mali by ste mu zadovážiť aj kĺbovú výživu už od štenacieho veku. Kŕmnu dávku je potrebné rozdeliť na viac častí. Môže nastať torzia žalúdku.