Silvester je pre nás ľudí veľká oslava. Uzavretie jedného roka, očakávanie niečoho nového malé rituály, prípitky, svetlá na oblohe. Je to noc, ktorú si už celé generácie spájame s nádejou, zmenou a novými začiatkami.
Pre našich psov však tá istá noc znamená pravý opak.
Výbuchy, záblesky svetiel a tlakové vlny pôsobia na psie zmysly oveľa silnejšie než na tie naše. Kým človek vníma ohňostroj najmä očami, pes ho cíti celým telom - ako náhle, hlasné a nepredvídateľné udalosti, ktoré vyzerajú ako hrozba.
Výskumy to potvrdzujú. Podľa štúdie Levineho a kolektívu publikovanej v časopise Applied Animal Behaviour Science sa až 45 % psov počas ohňostrojov prejavuje príznakmi úzkosti alebo paniky. A údaje britskej organizácie RSPCA ukazujú, že práve obdobie okolo Silvestra patrí k najrizikovejším z hľadiska zabehnutých a stratených psov.
Inými slovami - pre veľkú časť psov nie je Silvester oslava, ale skutočná skúška nervového systému.

Dobrá správa?
Aj keď sa ohňostroje a petardy v posledných rokoch viac regulujú a v mnohých mestách sú čoraz obmedzenejšie, pre citlivé psie zmysly zostáva Silvester stále veľkou skúškou. A práve tu prichádza to dôležité: váš pes túto noc nemusí prežiť v strese.
Stačí sa na ňu pripraviť - s pochopením, pokojom a trochou premyslenej starostlivosti.
Prečo psy reagujú tak citlivo na ohňostroje?
Psí sluch je biologicky nastavený na úplne iný rozsah než ten ľudský. Zatiaľ čo človek počuje približne do 20 000 Hz, psy zachytávajú zvuky až do približne 65 000 Hz a zároveň dokážu vnímať oveľa jemnejšie zmeny v hlasitosti. Inými slovami - zvuky, ktoré nám znejú tlmene alebo vzdialene, sú pre psa ostrejšie, hlasnejšie a oveľa invazívnejšie.
Preto každá petarda alebo výbuch neznamená len „hluk“, ale silný akustický zásah priamo do najcitlivejšej časti jeho vnímania.
K tomu sa pridáva ďalšia vec, ktorú si často neuvedomujeme - telo psa cíti ohňostroje aj fyzicky. Tlakové vlny sa prenášajú cez zem, labky a hrudník a aktivujú zmyslové receptory, ktoré informujú mozog o vibráciách a pohybe. Pre nervový systém je to ďalší signál, že prostredie je nestabilné a potenciálne nebezpečné.
Keď sa tieto podnety spoja, spustí sa klasická stresová reakcia „bojuj alebo uteč“. Telo uvoľňuje kortizol a adrenalín, zrýchľuje sa srdcový rytmus, napínajú sa svaly a trávenie sa utlmuje - organizmus sa pripravuje na únik alebo obranu. Tento mechanizmus je u psov rovnaký ako u ľudí, len prebieha rýchlejšie a intenzívnejšie.
Problémom Silvestra je jeho nepredvídateľnosť. Mozog sa dokáže prispôsobiť pravidelnému zvuku, ale pri náhodných výbuchoch, ktoré prichádzajú bez rytmu a varovania, to nie je možné. Nervový systém tak zostáva v neustálej pohotovosti.
A do toho vstupuje ešte jeden kľúčový faktor - pes nemá kontext. Nevie, že ide o oslavu alebo tradíciu. Z behaviorálneho hľadiska je stres najsilnejší v prostredí, ktoré je súčasne nepredvídateľné a neovládateľné - a presne taká je pre psa silvestrovská noc.

Zdroj: Canva.com
Ako pripraviť psa na Silvestrovskú noc?
Silvestrovská noc u psa sa nezačína o polnoci, ale v momente keď sa vonku objavia prví dobrodruhovia s petardami. Čím skôr mu pomôžeme vytvoriť pocit bezpečia, tým menšia je šanca, že sa jeho nervový systém dostane do stavu paniky.
🐾 1. Posledná prechádzka skôr, než sa začne hluk
Posledné dlhšie venčenie odporúčame naplánovať medzi 16:00 - 18:00.
Po 19:00 už vo väčšine miest začínajú ozývať prvé petardy a ohňostroje, ktoré môžu psa prekvapiť práve počas potreby vonku.
Na večer už:
- len krátke vyvenčenie
- vždy na vodítku
- ideálne v blízkosti domu
📌 A malý trik, ktorý odporúčajú aj behavioristi?
Zamestnajte mu hlávku. Na prechádzke - alebo aj po prechádzke doma dajte psovi čuchaciu úlohu. Schovajte pár pamlskov - do trávy, do čmuchacej podložky, alebo ich jemne zamotajte do uteráka. Táto intenzívna ňuchacia aktivita unaví nervový systém výrazne viac než samotná prechádzka - a unavený mozog reaguje na stres omnoho miernejšie.
🛋️ 2. Vytvorte mu jeho „bezpečný priestor“
Váš pes si v stresovej situácii prirodzene hľadá miesto, kde sa cíti chránený. Pomôžte mu ho nájsť ešte predtým, než začnú novoročné oslavy.
Vyberte priestor, kde:
- je čo najmenej okien
- preniká tam tlmenejší zvuk
- má svoj pelech, deku alebo prepravku
Mnohé psy si vyberú kúpeľňu, šatník alebo miesto pod stolom - a to je úplne v poriadku.
Pomôže, ak:
- zatiahnete závesy alebo rolety
- zatvoríte okná
- zapnete jemné vnútorné osvetlenie
Tým znížite množstvo svetelných zábleskov ale aj náhlych zvukových šokov.
A aj jedným malým detailom viete dosiahnuť silný efekt - vložte mu do jeho "bezpečného priestoru" vašu mikinu, tričko, ale vašu deku. Váš pach je pre psa biologický signál bezpečia - mozog tak dostáva správu "môj človek je tu so mnou, tu som v bezpečí".
📺 3. Vytvorte jemnú zvukovú kulisu
Úplné ticho zvyšuje vnímanie každého buchnutia. Televízia alebo podcast s hovoreným slovom pomáhajú "rozpustiť" výbuchy v pozadí.
Behavioristi uprednostňujú ľudský hlas pred hudbou, pretože pre psí mozog znamená sociálnu prítomnosť a pokoj. Ideálne sú pokojné seriály, rozprávky alebo dokumenty.
Okrem televízie alebo podcastu môžete pustiť do pozadia aj white noise alebo jemný šum (napr. dážď či oceán). Tento konštantný zvuk vytvára pre psí mozog predvídateľnejšiu zvukovú kulisu a pomáha zmenšiť ostrosť náhlych výbuchov. White noise neutlmí ohňostroje úplne, ale maskuje ich do pozadia, čím znižuje záťaž na nervový systém.
🧡 4. Zostaňte pri ňom
Vaša prítomnosť je pre psa najsilnejší stabilizačný bod.
Pes, ktorý cíti blízkosť svojho človeka, má výrazne menšiu tendenciu prepadnúť panike než pes, ktorý zostane sám so svojím strachom.
Ak sa chce schovať, nechajte ho.
Ak chce byť pri vás, zostaňte pokojne nablízku.
Nesnažte sa jeho reakcie „opravovať“ - stačí, že ste pri ňom.
🤍 Dotýkajte sa ho tak, aby sa jeho telo mohlo uvoľniť
Keď sa pes bojí, klasické rýchle hladkanie ho môže ešte viac rozrušiť. Veterinárni fyzioterapeuti a behavioristi preto odporúčajú iný typ dotyku:
- pomalé, hlboké pohyby
- dlhé ťahy po bokoch a hrudi
- v rytme pomalého dýchania
Skúste dýchať pomaly a hladiť psa rovnakým tempom. Jeho nervový systém sa začne prirodzene „ladiť“ na váš pokoj. Takto sa aktivuje parasympatický nervový systém - biologický režim „som v bezpečí“.
👉 Pozor na správne načasovanie
Rovnako ako pri búrke - lepšie je zatvoriť okná, kým prídu prvé kvapky, než keď už máte mokré parapety. Najväčšou chybou je čakať, kým sa psík už trasie v nepokoji a strese. V tom momente je jeho nervový systém zaplavený poplachom a všetky podnety môže vnímať ako signál ohrozenia.
Behavioristi preto odporúčajú začať s podporou skôr, ešte keď je vonku relatívne pokoj. Zapnúť zvuk, presunúť sa do bezpečného priestoru, dať pár pamlskov, byť spolu. Telo si tak uloží inú informáciu - nie že „prichádza hrozba“, ale že „som so svojím človekom a nič zlé sa nedeje“. A presne z tohto nastavenia sa Silvester zvláda oveľa ľahšie.

Zdroj: Canva.com
Keď je doma pokoj, zvládne sa aj Silvester
Silvester nemusí byť pre vášho psa nocou plnou strachu. Nemusí to byť večer plný trasenia, skrývania sa a paniky.
Môže to byť len trochu hlučný zážitok, ktorý prežije v bezpečí, vo svojom rytme a v prítomnosti človeka, ktorému dôveruje a o ktorého sa môže oprieť.
Nie je to o tom, aby bolo všetko dokonalé.
Je to o drobných veciach, ktoré sa spoja do jedného pocitu - že je niekto pri ňom, že nič nemusí zvládať sám a že aj keď to vonku vyzerá všelijako, len nie bezpečne, tak doma je pokoj.
Prajeme vám aj vašim štvornohým parťákom, aby ste silvestrovskú noc prežili pokojne, v teple domova, v bezpečí a v blízkosti tých, ktorí sú pre vás najdôležitejší.
Nech je Nový rok pre vás aj vašich psíkov plný zdravia, pohody a tých malých každodenných radostí, ktoré robia život naozaj krásnym 💚
Použitá literatúra
- Beerda, B. et al. (1998). Physiology & Behavior, 66(2), 237–243.
- Levine, E. D. et al. (2007). Applied Animal Behaviour Science, 105(4), 311–326.
- Mills, D. S. (2015). Dog Bites and Human Health. CAB International.
- Overall, K. L. (2013). Clinical Behavioral Medicine for Small Animals. Elsevier.
- Rehn, T. et al. (2014). Hormones and Behavior, 65(3), 287–294.
- RSPCA (2022). Fireworks and animals – Guidance for pet owners.
- Horowitz, A. (2009). Inside of a Dog. Scribner.
- Heffner, H. E. (1983). Science, 219(4580), 1180–1182.
