Zmysly psa
Pes disponuje senzorickým aparátom evolučne optimalizovaným pre potreby predátora s nočnou a súmračnou aktivitou. Dominantným spôsobom spracovania informácií je čuch (olfaktorika), zatiaľ čo zrak plní u väčšiny plemien sekundárnu funkciu.
Čuch - primárny zmysel
Psí čuch je 10 000 až 100 000-krát citlivejší než ľudský. Nosná sliznica psa má plochu až 150 cm² (u človeka len 5 cm²) a čuchový lalok v mozgu - časť zodpovedná za spracovanie pachov - je v pomere k celkovej veľkosti mozgu 40-krát väčší ako u ľudí. Vomeronazálny orgán (Jacobsonov orgán) sa nachádza na podnebí za rezákmi a slúži na detekciu feromónov a chemických signálov. Pes ho aktivuje charakteristickým správaním - flémovaním (pomalé nasávanie pachu s mierne otvorenými ústami), čo mu umožňuje vnímať emocionálny stav a hormonálny cyklus iných jedincov. Pozoruhodnou schopnosťou je stereo-čuch: pes dokáže rozlíšiť, ktorou nosnou dierkou pach zachytil, čo mu umožňuje bleskovo lokalizovať smer zdroja pachu. Pre výživu má dominancia čuchu priamy dôsledok - pes hodnotí krmivo predovšetkým čuchom a "aromatikou", nie chuťou. Preto je vôňa a čerstvosť krmiva kľúčovým faktorom pri jeho prijímaní.
Sluch
Pes vníma zvuky vo frekvenčnom rozsahu 40 Hz až 60 000+ Hz – teda aj v ultrazvukovom pásme nepočuteľnom pre človeka. Vysokofrekvenčné zvuky drobných hlodavcov, ktoré pes zachytí, sú pozostatkom loveckého inštinktu. Až 18 svalov ovláda každú ušnicu nezávisle, čo umožňuje psovi zamerať zdroj zvuku s presnosťou na niekoľko stupňov.
Zrak
Psí zrak nie je „horší" ako ľudský - je len špecializovaný na iné úlohy. Psy majú len dva typy čapíkov (dichromázia - dvojfarebné videnie), čo znamená, že vnímajú svet v odtieňoch modrej a žltej. Červená a oranžová sa im javia ako odtiene sivej alebo žlto-hnedej. Vďaka vrstve tapetum lucidum (odrazová vrstva za sietnicou, ktorá zosilňuje aj minimálne zvyškové svetlo) vidia psy v šere päťkrát lepšie ako ľudia. Sietnica je bohatá na tyčinkové bunky, čo psovi umožňuje zachytiť aj milimetrový pohyb na veľkú vzdialenosť - no ostrosť statického obrazu je nižšia: pes vidí statický objekt ostro na 6 metrov tak, ako človek na 25 metrov.
Hmat a hmatové chlpy
Hmat nie je obmedzený len na kožu. Kľúčovú úlohu hrajú vibrisky - hmatové fúzy na papuli, nad očami a pod sánkou. Tieto tuhé chlpy sú hlboko zakorenené v tkanive bohatom na nervové zakončenia a zaznamenávajú aj jemné prúdenie vzduchu. Pomáhajú psovi v orientácii v úplnej tme a chránia oči pred priamym kontaktom s predmetmi.
Chuť
Chuť je u psov najslabšie vyvinutým zmyslom - majú približne 1 700 chuťových pohárikov oproti 9 000 u človeka. Výber potravy je preto ovplyvnený oveľa viac pachom a textúrou než samotnou chuťou. Zaujímavosťou sú špeciálne chuťové poháriky na špičke jazyka určené výhradne pre vodu - aktivujú sa po konzumácii slaných alebo sladkých jedál a stimulujú príjem tekutín. Ak teda váš pes občas „ohŕňa nos" nad miskou, nerobí to kvôli chuti - s najväčšou pravdepodobnosťou mu nevyhovuje vôňa, textúra alebo teplota krmiva.
Práve preto obsahujú mnohé lacnejšie komerčné krmivá syntetické arómy a tzv. digest (hydrolyzáty mäsa nastriekané na granule po výrobe) - nie preto, aby psovi krmivo chutilo, ale aby ho prevoňali a zatraktívnili pre jeho nos. Ide o trik pre čuch, nie pre chuť. Naturálne krmivo z kvalitných surovín vonia inak - menej synteticky a menej agresívne - pretože neobsahuje umelé aromatické látky. Niektoré psy zvyknuté na intenzívne dochutené krmivá môžu na začiatku naturálne krmivo odmietať práve z tohto dôvodu: ich čuchové receptory sú „nakalibrované" na umelú intenzitu. Nejde o rozmar - je to adaptácia, ktorá zvyčajne trvá niekoľko dní až týždňov.