Typ psa

Typológia psov je systém zatrieďovania psov podľa rôznych kritérií - nie len podľa plemena alebo veľkosti, ale aj podľa účelu, spôsobu života a povahy. V modernej kynológii sa  stretávame s dvoma hlavnými prístupmi.

Konštitučná typológia

Konštitučná typológia skúma vzťah medzi stavbou tela a temperamentom - vychádza z poznatku, že anatomická stavba psa súvisí s jeho nervovým typom a povahovou výbavou. Podľa kynológa prof. Seiferleho rozlišujeme štyri typy. Lymfatický typ sa vyznačuje masívnou stavbou, voľnou kožou a pokojným až flegmatickým temperamentom - typickým zástupcom je bernardín alebo mastif. Hrubý (robustný) typ má silnú kostru, vyvinuté svalstvo a vyrovnaný pevný nervový systém - patrí sem nemecký ovčiak alebo rotvajler. Suchý typ je šľachovitý, s minimálnym podkožným tukom, vysokou pohyblivosťou a rýchlymi reakciami - typicky chrt alebo doberman. Jemný typ má tenké kosti, jemnú kožu a často zvýšenú dráždivosť - charakteristický pre vipeta alebo čivavu.

Funkčné rozdelenie

Funkčné rozdelenie je praktickejší pohľad, ktorý pomáha budúcim majiteľom pri výbere psa. Pracovné psy vyžadujú mentálnu aj fyzickú záťaž - ich spokojnosť priamo závisí od vykonávania činnosti, na ktorú boli šľachtené. Spoločenské psy majú za prioritu adaptabilitu na život v úzkom kontakte s človekom - majú znížený lovecký či obranný inštinkt a dobre znášajú bytové podmienky. Športové psy sa vyznačujú vysokým drive-om (pracovnou motiváciou) a ochotou spolupracovať s psovodom vo vysokom tempe. Asistenčné a terapeutické psy majú extrémne vysoký prah dráždivosti, výnimočnú trpezlivosť a absenciu agresivity.

Dôležité je vedieť, že označenie „rodinný pes" nie je kynologická kategória, ale popis povahy konkrétneho jedinca. Aj pracovné plemeno môže byť skvelým rodinným psom, ak sú naplnené jeho pracovné potreby - a naopak, spoločenské plemeno so zlou socializáciou ním byť nemusí.