Parvoviróza u psa

Parvoviróza (parvovírusová enteritída) je jedno z najnákazlivejších a najrýchlejšie prebiehajúcich vírusových ochorení psov. Pôvodca, psí parvovírus (CPV-2), je extrémne odolný „prežívač“ - v prostredí dokáže v infekčnom stave vytrvať mesiace až roky, pričom odoláva mrazu aj väčšine bežných čistiacich prostriedkov. Vírus cielene útočí na rýchlo sa deliace bunky v tele: najprv v miazgových uzlinách, potom v kostnej dreni (čím ničí imunitu) a nakoniec drasticky v črevnej sliznici. Výsledkom je totálna deštrukcia črevnej bariéry, čo vedie k masívnemu krvácaniu do tráviaceho traktu a nekontrolovanému prieniku baktérií do krvi (sepsa).

Klinický obraz je dramatický a nastupuje veľmi rýchlo. Pes začne úporne zvracať, je extrémne slabý a následne sa objavuje profúzna (striekavá) hnačka s prímesou krvi. Táto hnačka má charakteristický, nasládlý hnilobný zápach, ktorý je pre parvovirózu tak typický, že ho skúsený kynológ rozpozná už pri vstupe do miestnosti. Šteňatá strácajú tekutiny tak rýchlo, že v priebehu pár hodín dochádza k hypovolemickému šoku.

Prenos je zákerný - vírus si domov môžete priniesť na podrážkach topánok z trávy, kde pred rokom vykonal potrebu (💩🚽)  infikovaný pes.

Liečba vyžaduje okamžitú hospitalizáciu a intenzívnu infúznu terapiu na vyrovnanie strát tekutín a elektrolytov. Keďže ide o vírus, neexistuje priamy liek, a tak sa bojuje proti následkom: podávajú sa antibiotiká proti sepse, lieky proti vracaniu a lieky na ochranu žalúdka.

Jedinou skutočnou zbraňou je prevencia – vakcinácia. Šteniatka sa chránia sériou očkovaní (zvyčajne v 6., 9. a 12. týždni), pretože materské protilátky môžu vakcínu v skorom veku blokovať. Miesta, kde sa vyskytlo „parvo“, sa musia dezinfikovať koncentrovaným roztokom chlórnanu sodného (napr. Savo), inak zostávajú nebezpečné pre akékoľvek ďalšie neočkované zviera.