Ochorenia močového traktu
Cystitída je zápal močového mechúra, najčastejšie bakteriálneho pôvodu. Prejavuje sa častým a bolestivým močením v malých množstvách (pollakizúria - pes často „značkuje“ malé kaluže), prítomnosťou krvi v moči (hematúria), olizovaním oblasti močovej trubice a niekedy aj výraznejším, nepríjemným zápachom moču. Sučky sú náchylnejšie vďaka kratšej a širšej močovej trubici, cez ktorú sa baktérie z vonkajšieho prostredia ľahšie dostanú do močového mechúra.
Diagnóza sa potvrdzuje vyšetrením moču (sediment, testovacie prúžky, mikroskopia) a ideálne aj urokultúrou (mikrobiologické vyšetrenie moču na záchyt konkrétnej baktérie a stanovenie citlivosti na antibiotiká). Liečba zvyčajne zahŕňa cielené antibiotiká, prípadne lieky proti bolesti a spazmolytiká, a vždy aj zvýšený príjem tekutín, aby sa močový mechúr „preplachoval“ a baktérie sa rýchlejšie vyplavovali. Pri opakovaných zápaloch sa rieši aj prípadná pridružená príčina (hormóny, kryštály, anatomická anomália).
Močové kamene (urolitiáza) sú minerálne usadeniny (kryštály spojené do kameňov), ktoré vznikajú v močovom mechúre, niekedy v obličkách alebo močovej trubici. Najčastejšími typmi u psov sú struvitové kamene, oxalát vápenatý, urátové kamene, prípadne cystínové kamene. Príznaky sú podobné ako pri cystitíde - časté, bolestivé močenie, krv v moči, nútenie na moč - navyše však môže dôjsť k čiastočnej alebo úplnej obštrukcii (upchatiu) močovej trubice, čo je akútny, život ohrozujúci stav, najmä u samcov. Pes sa márne snaží vymočiť, močí len pár kvapiek alebo vôbec, je nekľudný, bolestivý a tento stav vyžaduje okamžité veterinárne ošetrenie.
Liečba závisí od typu, veľkosti a lokalizácie kameňov - niektoré struvitové a urátové kamene je možné rozpúšťať špeciálnou diétou a úpravou pH moču, iné (napríklad väčšina oxalátových kameňov) vyžadujú chirurgické odstránenie (cystotómia) alebo iné zákroky (vypláchnutie, endoskopické odstránenie). Výživa hrá v prevencii aj manažmente urolitiázy kľúčovú úlohu - správne zvolená diéta, dostatočný príjem vody a častejšie venčenie znižujú riziko tvorby kryštálov a opakovaného vzniku kameňov.