Megaesophagus u psa

Megaesophagus (rozšírený pažerák) nie je ochorenie samotného tkaniva pažeráka, ale porucha jeho hybnosti (motility). Pažerák stráca svalové napätie a schopnosť vykonávať peristaltické vlny, ktoré posúvajú potravu do žalúdka. Stáva sa z neho ochabnutý, rozšírený vak, v ktorom potrava a voda jednoducho stoja a pod vplyvom gravitácie sa vracajú späť. Rozlišujeme vrodenú formu (častá u nemeckých ovčiakov či írskych vlkodavov), ktorá sa prejaví hneď pri prechode na tuhú stravu, a získanú formu, ktorá je často sekundárnym príznakom iných ochorení (napr. myasténia gravis, alebo hypotyreóza).

Kľúčovým príznakom je regurgitácia. Na rozdiel od vracania, ktoré je aktívny proces sprevádzaný sťahmi brucha a nevoľnosťou, regurgitácia je pasívna. Pes proste skloní hlavu a potrava z neho „vypadne“ v takmer nezmenenom stave, často v tvare valčeka. Najväčším nebezpečenstvom je aspiračná pneumónia (zápal pľúc z vdýchnutia), ku ktorej dochádza, keď sa regurgitovaný obsah dostane do dýchacích ciest. Práve toto je najčastejšia príčina úmrtia psov s touto diagnózou.

Manažment megaesofagu je založený na využití gravitácie namiesto nefunkčných svalov. Pes musí byť kŕmený vo vertikálnej polohe, k čomu slúži špeciálna stolička (tzv. Bailey chair), v ktorej pes sedí ako človek. V tejto polohe musí zotrvať aspoň 20 - 30 minút po jedle, aby potrava "spadla" až do žalúdka. Konzistencia stravy je individuálna - niektorým psom vyhovujú tekuté kaše, iným zasa pevné guľôčky (tzv. meatballs). Hoci je tento stav náročný na čas a starostlivosť, pri disciplíne môže pes viesť stabilný život.