Leptospiróza u psa

Leptospiróza je nebezpečné bakteriálne ochorenie s celosvetovým rozšírením, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie zoonózy - choroby prenosné zo zvierat na človeka.

Pôvodcom sú špirálovité baktérie (leptospiry), ktoré sa do prostredia dostávajú močom infikovaných voľne žijúcich zvierat, najmä hlodavcov (potkany, myši), ale aj lesnej zveri. Tieto baktérie milujú vlhko a teplo, preto najväčšie riziko hrozí v stojatých vodách, mlákach, bahne alebo na brehoch riek po dažďoch. Pes sa nakazí pitím kontaminovanej vody, kontaktom slizníc (oči, papuľka) s infikovanou pôdou alebo cez drobné ranky na koži.

Po vstupe do organizmu leptospiry útočia na vnútorné orgány, pričom ich hlavným cieľom sú obličky a pečeň. Klinický obraz môže byť veľmi pestrý: od miernej letargie a horúčky až po akútne zlyhanie orgánov. Pes býva apatický, zvracia, má bolestivé brucho a svaly (nechce sa hýbať).

Typickým znakom býva žltačka (žlté sfarbenie slizníc a očného bielka) pri poškodení pečene alebo tmavý moč a nadmerný smäd pri zasiahnutí obličiek. Ak sa liečba nezačne včas silnými antibiotikami, ochorenie končí fatálne alebo doživotným poškodením orgánov.

Vzhľadom na riziko prenosu na človeka je pri podozrení na leptospirózu nevyhnutná extrémna hygiena - pri manipulácii so psom a jeho močom sa musia používať rukavice. Najúčinnejšou prevenciou je pravidelná vakcinácia. Moderné vakcíny označené ako L4 poskytujú ochranu proti štyrom najrozšírenejším kmeňom (sériovarom) leptospír. Keďže imunita voči leptospiróze netrvá tak dlho ako pri iných chorobách, u psov, ktorí sa často pohybujú v lese, pri jazerách alebo v oblastiach s výskytom hlodavcov, sa odporúča preočkovanie každých 6 až 12 mesiacov.