Cushingov syndróm u psa

Cushingov syndróm (hyperadrenokorticizmus) je endokrinná porucha charakterizovaná chronicky zvýšenou hladinou kortizolu v krvi. Kortizol je hormón „boja alebo úteku“, ktorý je pre život nevyhnutný, no jeho dlhodobý nadbytok pôsobí na organizmus devastačne - doslova „rozkladá“ telo psa zvnútra.

Najčastejšou príčinou (vyše 80 % prípadov) je nezhubný nádor hypofýzy (podmozgovej žľazy), ktorý do krvi nekontrolovane vylučuje signály pre nadobličky, aby produkovali kortizol. Menej častou príčinou je nádor priamo na nadobličkách. Osobitnú skupinu tvorí iatrogénny Cushing, ktorý vzniká ako nežiaduci vedľajší účinok pri dlhodobej liečbe iných ochorení vysokými dávkami kortikosteroidov.

Klinický obraz je veľmi špecifický. Pes s Cushingom trpí extrémnym smädom a hladom (polyuria/polydipsia a polyfagia). Majitelia si často všimnú, že pes začne v noci vyžadovať venčenie alebo začne vyjedať odpadky. Typické „súdkovité brucho“ nevzniká z obezity, ale je kombináciou zväčšenej pečene (pečeň pod vplyvom kortizolu ukladá nadmerné množstvo glykogénu) a ochabnutia brušného svalstva. Koža sa stáva tenkou až pergamenovou, srsť vypadáva symetricky na bokoch a na tele sa môžu tvoriť vápenaté usadeniny (calcinosis cutis).

Diagnostika je náročnejšia a vyžaduje sériu hormonálnych testov, ako je LDDS test (low-dose dexamethasone suppression), ktorý sleduje, či telo psa dokáže zareagovať na umelo podaný steroid znížením vlastnej produkcie. Doplnkovo sa využíva ultrazvuk brucha na posúdenie veľkosti a štruktúry nadobličiek.

Liečba je vo väčšine prípadov medikamentózna (najčastejšie účinnou látkou trilostán), kedy sa cielene tlmí enzymatická tvorba kortizolu. Hoci je liečba finančne náročnejšia a vyžaduje pravidelné kontroly krvi, kvalita života psa sa po stabilizácii hladiny hormónov dramaticky zlepší a väčšina symptómov, vrátane kožných zmien, do niekoľkých mesiacov ustúpi.