Hydrocefalus u psa

Hydrocefalus (vodnatieľka mozgu) je patologický stav charakterizovaný nadmerným hromadením mozgovomiechového moku (likvoru) v mozgových komorách.

Tento nadbytok tekutiny spôsobuje expanziu komôr, čím dochádza k mechanickému tlaku na okolité mozgové tkanivo, jeho stláčaniu o lebečnú kosť a následnej atrofii (odumieraniu) neurónov. Rozlišujeme vrodený hydrocefalus, ktorý je typický pre miniatúrne a brachycefalické plemená a súvisí s poruchou odtoku moku už počas vývoja, a získaný hydrocefalus, ktorý vzniká v neskoršom veku v dôsledku obštrukcie (napr. nádorom, zápalom alebo krvácaním).

U šteniat je najtypickejším príznakom nápadne zväčšená, kupolovitá lebka a prítomnosť neuzatvorenej fontanely (mäkké miesto na vrchu hlavy). Klinické prejavy sú však primárne neurologické: pes pôsobí mentálne zaostalo, má problém s učením hygienických návykov, často naráža do predmetov (tzv. head pressing - opieranie hlavy o stenu) alebo vykazuje poruchy videnia. Častým sprievodným javom sú epileptické záchvaty a „zapadajúce slnko“ - stav, kedy sú očné bulvy stočené smerom nadol, takže nad dúhovkou presvitá bielko.

Diagnostika u mladých šteniat je možná pomocou ultrazvuku cez otvorenú fontanelu, čo je rýchla a neinvazívna metóda. U dospelých psov je nevyhnutné CT alebo MRI vyšetrenie, ktoré presne lokalizuje miesto prekážky v odtoku moku.

Liečba je zameraná na zníženie vnútrolebečného tlaku pomocou liekov (diuretiká, kortikosteroidy), ktoré tlmia tvorbu likvoru. V závažnejších prípadoch je riešením neurochirurgický zákrok - zavedenie ventrikuloperitoneálneho shuntu, čo je hadička odvádzajúca nadbytočnú tekutinu z mozgu priamo do brušnej dutiny, kde sa vstrebe.