Hnačka u psa

Hnačka je stav charakterizovaný zvýšenou frekvenciou defekácie a zmenou konzistencie stolice na kašovitú až vodnatú. Vzniká vtedy, keď črevá nedokážu správne vstrebať vodu alebo keď do čreva uniká tekutina v dôsledku zápalu či podráždenia. Hoci väčšina akútnych hnačiek súvisí s tzv. „diétnou chybou“ (pes zožral niečo, čo nemal), netreba zabúdať, že hnačka môže byť aj signálom zlyhávania obličiek, pečene alebo spomínanej pankreatitídy.

Pre veterinára je pri určovaní diagnózy kľúčové rozlíšenie, či ide o problém v tenkom alebo hrubom čreve:

• Hnačka tenkého čreva: Veľký objem stolice, frekvencia močenia je len mierne zvýšená, môže dochádzať k úbytku hmotnosti a plynatosti.

• Hnačka hrubého čreva: Menšie objemy, ale pes behá von veľmi často (tenezmus - nutkanie na stolicu), v stolici sa často objavuje čerstvá krv a hlien.

Osobitnú pozornosť treba venovať farbe. Ak je stolica čierna ako asfalt (meléna), ide o natrávenú krv zo žalúdka alebo tenkého čreva, čo je alarmujúci stav. Naopak, červená krv na povrchu stolice signalizuje podráždenie konečníka alebo hrubého čreva.

Prvou pomocou pri ľahších stavoch je krátkodobá hladovka a prechod na diétu (varené chudé mäso a ryža rozvarená „na blato“), ktorá črevo mechanicky nedráždi. Neoddeliteľnou súčasťou liečby sú probiotiká a prebiotiká, ktoré pomôžu obnoviť narušený črevný mikrobióm. Ak sa však hnačka u psa objaví spolu s apatiou alebo trvá u šteniatka dlhšie ako pár hodín, s návštevou kliniky netreba váhať - hrozí rýchly rozvrat vnútorného prostredia.