Hepatitída u psa
Hepatitída je zápal pečene, ktorý môže mať vírusovú, bakteriálnu, toxickú, metabolickú alebo autoimunitnú príčinu. Hepatálne poškodenie býva často kombinované - zápal, degenerácia buniek, fibrotizácia.
Infekčná hepatitída psov (Rubarth disease) je spôsobená psím adenovírusom typu 1 (CAV‑1). Ide o závažné, potenciálne smrteľné ochorenie, proti ktorému existuje účinná vakcína; ochrana je súčasťou štandardnej „kombinovanej“ vakcinačnej schémy (CAV‑2 vakcína krížovo chráni aj proti CAV‑1). Vďaka očkovaniu sa dnes typické fulminantné prípady vidia oveľa zriedkavejšie.
Toxická hepatitída vzniká po poškodení pečeňového tkaniva toxickými látkami - požitím niektorých rastlín a húb, predávkovaním liekmi (vrátane „ľudských“ analgetík) alebo vystavením chemikáliám, ťažkým kovom a mykotoxínom.
Chronická hepatitída môže mať autoimunitný podklad, vzniká po prekonaní akútneho poškodenia pečene alebo je spojená s hromadením medi v pečeni (tzv. hepatopatia z ukladania medi) u geneticky predisponovaných plemien, ako sú bedlington teriér, niektoré línie labradorských retrieverov a ďalšie rizikové plemená.
Typické príznaky hepatitídy patria medzi „nešpecifické“: vracanie, nechutenstvo, chudnutie, apatia, zvýšená spotreba vody a močenie, zväčšenie alebo bolestivosť brucha, pri ťažších formách žltačka (zožltnutie slizníc a kože) a ascites (opuchnuté bruško v dôsledku voľnej tekutiny). Pri perakútnych vírusových formách môžu byť prítomné aj horúčka, poruchy zrážania a neurologické príznaky.
Diagnóza sa opiera o kombináciu nálezov: krvné testy pečeňových enzýmov (ALT, AST, ALP, GGT), parametre funkcie pečene (bilirubín, albumín, močovina, cholínesteráza), zobrazovacie metódy (ultrazvuk pečene a brušnej dutiny) a v ideálnom prípade biopsiu pečene s histologickým vyšetrením, ktorá potvrdí typ a rozsah poškodenia. U podozrenia na infekčnú hepatitídu sa dopĺňajú sérologické alebo molekulárne testy.
Výživa je kľúčovou súčasťou manažmentu chronickej hepatitídy. Používajú sa špeciálne pečeňové diéty s upraveným množstvom a typom bielkovín (zameranie na vysoko stráviteľné, kvalitné bielkoviny, nie vždy „striktné obmedzenie“ pre všetkých pacientov rovnako), zníženým obsahom medi (najmä u plemien s predispozíciou na jej hromadenie) a adekvátnym obsahom energie a antioxidantov. Diéta sa kombinuje s medikamentóznou liečbou podľa príčiny (napr. hepatoprotektíva, chelátory medi, imunomodulačná terapia).