Dysplázia lakťového kĺbu

Dysplázia lakťa nie je jedno konkrétne ochorenie, ale súhrnný termín pre tri hlavné vývojové vady, ktoré spôsobujú inkongruenciu (nesúlad) kĺbových plôch. Ide o FCP (odlomenie vnútornej časti lakťovej kosti), UAP (nepripojenie háčikového výbežku kosti) a OCD (odlúpenie kúsku chrupavky).

Spoločným menovateľom je nerovnomerný rast lakťovej a vretennej kosti počas dospievania. Ak jedna kosť rastie rýchlejšie ako druhá, v kĺbe vzniká neúmerný tlak (tzv. „schodík“), ktorý vedie k mechanickému poškodeniu, bolesti a rýchlemu nástupu artrózy.

Príznaky sa u veľkých plemien objavujú veľmi skoro, často už medzi 4. a 6. mesiacom života. Majiteľ si môže všimnúť mierne krívanie na prednú končatinu, ktoré sa zhoršuje po záťaži, alebo typické vytáčanie lakťov smerom von či dovnútra pri chôdzi. Pes býva stuhnutý najmä po dlhšom odpočinku. Na rozdiel od bedier, kde sa dá veľa „zachrániť“ cvičením, sú problémy s lakťami takmer vždy bolestivé a vyžadujú včasný odborný zásah.

Diagnostika sa opiera o RTG snímky v špeciálnych projekciách, no v mnohých prípadoch je nevyhnutné CT vyšetrenie, ktoré dokáže odhaliť aj drobné úlomky (fragmenty), ktoré na bežnom röntgene nie sú viditeľné.

Liečba je vo väčšine prípadov chirurgická a spočíva v artroskopickom odstránení voľných úlomkov a zarovnaní kĺbových plôch. Podobne ako pri bedrách, aj tu zohráva kľúčovú rolu v prevencii kontrolovaný rast – vyhýbanie sa prekrmovaniu a nadmernému suplementovaniu vápnikom, čo by mohlo urýchliť rast kostí na úkor ich kvality.