Dedičné vady
Dedičná vada / dedičné ochorenie je porucha zdravia alebo stavby tela psa, ktorá sa prenáša z rodičov na potomkov prostredníctvom génov. Nejde len o chybu, ktorá sa „zjaví náhodou“, ale o stav, pri ktorom je sklon k ochoreniu uložený v genetickej výbave (DNA) rodiny alebo plemena a môže sa opakovane objavovať vo viacerých generáciách.
Dedičné ochorenia môžu byť:
- dominantné - stačí jedna kópia chybného génu od jedného rodiča a ochorenie sa prejaví,
- recesívne - ochorenie sa prejaví až vtedy, ak šteňa zdedí chybný gén od oboch rodičov.
Práve recesívne dedičné vady sú zákerné: obaja rodičia môžu byť navonok úplne zdraví nosiči, bez klinických príznakov, a vada sa prejaví až u časti ich potomstva.
Medzi časté dedičné ochorenia psov patria napríklad dysplázia bedrového a lakťového kĺbu, progresívna atrofia sietnice (PRA), degeneratívna myelopatia, mutácia MDR1 (geneticky podmienená citlivosť na niektoré lieky), von Willebrandova choroba (porucha zrážanlivosti krvi) či niektoré formy epilepsie.
Vrodené ochorenia sú stavy, ktoré sú prítomné už od narodenia, ale ich príčina nemusí byť vždy výlučne genetická. Môžu mať genetický základ (napríklad vrodená srdcová chyba, pri ktorej je dispozícia dedičná, ale samotný problém sa vyvinie počas rastu plodu), alebo môžu vzniknúť v dôsledku pôsobenia faktorov v maternici - napríklad infekcie, toxínov, nedostatočnej výživy matky či porúch prekrvenia plodu.
Typickými vrodenými ochoreniami a vadami u psov sú vrodené srdcové chyby, ako stenóza aorty alebo perzistujúci ductus arteriosus (PDA – neuzavretá cievna spojka medzi veľkými cievami po narodení), ďalej hydrocefalus (hromadenie mozgomiešneho moku v mozgových komorách so zvýšeným tlakom na mozog) alebo rozštep podnebia a iné vývojové anomálie tvárovej časti. Vrodené ochorenie teda znamená, že pes sa už narodí s daným problémom, aj keď genetika v ňom môže, ale nemusí zohrávať hlavnú úlohu.
Zodpovedný chov pri dedičných a vrodených ochoreniach znamená, že chovateľ aktívne pracuje s informáciami o zdraví plemena: necháva svojich psov testovať na známe dedičné ochorenia typické pre danú rasu (genetické testy, DNA vyšetrenia), využíva zdravotné skríningové vyšetrenia (napríklad röntgen pri dysplázii, očné a kardiologické vyšetrenia) a pri plánovaní spojení sa snaží minimalizovať riziko, že sa problém prenesie na potomstvo. Cieľom nie je „vyprodukovať dokonalého psa“, ale postupne znižovať výskyt závažných dedičných a vrodených chýb v populácii plemena a zároveň chrániť zdravie konkrétnych šteniat. Majiteľ psa s chronickým alebo dedičným ochorením by mal byť v pravidelnom kontakte s veterinárnym lekárom a prispôsobiť výživu, pohyb aj celkový manažment individuálnym potrebám svojho psa.