Psinka
Psinka je vysoko nákazlivé multiorgánové vírusové ochorenie, ktoré postihuje nielen psov, ale aj divo žijúce mäsožravce (líšky, kuny, vydry).
Vírus psinky (CDV) je blízky príbuzný vírusu osýpok a je mimoriadne agresívny. Do tela vniká najčastejšie cez dýchacie cesty (kvapôčková infekcia) a následne sa šíri do lymfatických uzlín, odkiaľ napáda epitelové bunky po celom tele. Najväčšou hrozbou psinky je jej nevyspytateľnosť - môže začať ako nenápadné prechladnutie a skončiť fatálnym poškodením mozgu.
Ochorenie prebieha v niekoľkých formách, ktoré sa môžu prelínať:
-
Slizničná forma: Prejavuje sa vysokou horúčkou, hnisavým výtokom z očí a nosa, kašľom (zápal pľúc) a hnačkami.
-
Kožná forma: Typická je hyperkeratóza - nadmerné rohovatenie a bolestivé praskanie vankúšikov na labkách a zrkadielka ňufáka. Odtiaľ pochádza aj historický názov „Hard Pad Disease“ (choroba tvrdých labiek).
-
Nervová forma: Je najzávažnejšia. Prejavuje sa tikmi (zášklbmi svalov - tzv. psinkové myoklónie), poruchami koordinácie, agresivitou alebo epileptickými záchvatmi. Táto forma sa môže objaviť aj niekoľko týždňov po tom, čo sa zdalo, že pes slizničnú formu prekonal.
Diagnostika u neočkovaných psov sa opiera o klinické príznaky a PCR testy z výterov. Špecifickým znakom u psov, ktorí prekonali psinku v období výmeny zubov, je psinkový chrup - trvalé poškodenie a zožltnutie skloviny (hypoplázia skloviny).
Liečba je len podporná a zameriava sa na tlmenie sekundárnych infekcií a kontrolu kŕčov. Prognóza je pri zasiahnutí nervového systému veľmi neistá a mnohé psy si nesú trvalé následky do konca života. Jedinou spoľahlivou ochranou je dôsledná vakcinácia, ktorá v civilizovaných krajinách výskyt tejto choroby dramaticky znížila.