Dingo 

Divoká šelma 

Pôvod plemena 

Najstaršie kostrové pozostatky, ktoré boli doteraz nájdené pochádzajú ešte z doby pred viac ako 3 000 rokmi. Avšak predpokladá sa, že prvý Dingovia sa objavili v Austrálií ešte pred 4 000 rokmi. V roku 1793 nemecký zoológ Friedrich Mayeron popísal ako prvý psa dinga, ktoréh nazýval Canis antarcticus. V 20. storočí bol používaný napríklad názov Canis familiaris dingo. Môžeme si teda povedať, že bol braní ako poddruh domáceho psa. 

Povaha Dinga 

Je považovaný za nočného tvora a najaktívnejší je počas súmraku alebo svitania. Vie štekať ale štekot je úplne iný ako sme zvyknutý. Častejšie od neho môžeme počuť skôr vytie. Voči ľuďom je plachý a od obydlia ľudí sa drží ďalej. Pokiaľ je ohrozený alebo sa tak cíti uteká. 

Vzhľad plemena 

Má svalnaté telo, ktoré pôsobí silno ale pritom agilitne. Samce sú väčšie ako fenky. Hmotnosť tejto šelmy sa pohybuje medzi 12 až 22 kg.

Má mäkkú a krátku srsť, ktorá môže mať najrôznejšie farby, niekedy je svetlo zlatá inokedy zas tmavohnedá až čierna. Najčastejšie sa však stretnete so zlato čiernou farbou. 

Starostlivosť 

Žije v opustených zajačích norách alebo podobných skrýšach, ktoré sú blízko vôd. Táto psovitá šelma žije najmä v oblastiach Austrálie. Niektorý Austrálčania ich chovajú dokonca ako domácich miláčikov. V iných krajinách ako aj u nás a našich susedov ju môžeme vidieť v zoo. Ide predovšetkým o divoké zviera a tomu sa nevenuje starostlivosť od človeka. 

Zdravie plemena 

Aj táto šelma je náchylná k určitým chorobám ako aj klasický psíkovia. Medzi hlavne príčiny úmrtia tejto šelmy patrí predovšetkým dehydratácia, ktorá sa prejavuje najmä v oblasti sucha. Ďalej je to vyhľadovanie, pretože starší jedinci a jedince slabší sú odháňaný od zdrojom potravy. Uštipnutie hadom a rôzne zranenia, ktoré ich stretnú počas lovu . Priemerná dĺžka života je 7 až 8 rokov. 

Kŕmenie Dinga 

Dingo konzumuje jedine to čo si sám uloví. Väčšinou sú to plazy a králiky. Pokiaľ však lovia vo svorke, dokážu ukoristiť aj veľké zviera a často to býva dokonca klokan. Zvyšky koristi, ktoré nezjedia hneď zástupcovia svorky zakopávajú pod zem aby sa neskôr mohli k potrave vrátiť a pri hlade ju znova vykopať a zjesť neskôr.