Socializácia
Socializácia je proces učenia, počas ktorého si pes vytvára pozitívne sociálne väzby a učí sa komunikovať s inými živými bytosťami - ľuďmi, psami aj inými druhmi zvierat.
Ruka v ruke s ňou ide habituácia - proces privykania na neživé podnety ako zvuky mesta, pachy, rôzne povrchy pod labkami alebo dopravné prostriedky. Kým socializácia formuje vzťahy, habituácia formuje odolnosť voči prostrediu. Oba procesy prebiehajú súčasne a navzájom sa dopĺňajú.
Najdôležitejšia fáza nastáva medzi 3. a 12. až 14. týždňom života. V tomto čase je mozog šteňaťa mimoriadne neuroplastický (prispôsobivý) - nastavený na prijímanie nových informácií s minimálnym strachom.
Do 8. týždňa preberá hlavnú úlohu matka a súrodenci: šteňa sa učí základy psej komunikácie a tzv. inhibíciu hryzenia (kontrolu sily stisku čeľustí v hre). Od 8. týždňa, keď šteňa prechádza k novému majiteľovi, je kľúčové postupné a pozitívne zoznamovanie s vonkajším svetom.
Častou chybou je snaha ukázať šteňaťu všetko a naraz. Nesprávne riadená socializácia môže viesť k zaplaveniu podnetmi (flooding – odborný termín z behaviorálnej psychológie), čo namiesto odolnosti vyvoláva traumu. Cieľom nie je, aby sa pes s každým cudzincom hral, ale aby ich prítomnosť vnímal ako neutrálnu alebo príjemnú. Stretnutia by mali prebiehať s vyrovnanými psami a ľuďmi, ktorí rešpektujú hranice šteňaťa.
Ak pes v kritickom veku nezažije dostatok podnetov, dochádza k tzv. deprivačnému syndrómu. Takýto pes môže trpieť neofóbiou (strachom zo všetkého nového), reaktivitou - prehnanou obranou alebo útekom pri bežných zvukoch či stretnutiach - a ťažkou socializovateľnosťou v dospelosti.
Hoci sa dospelý pes dá doučiť mnohým veciam, jeho nervová sústava už nebude tak neuroplastická ako v šteňacom veku - základy položené v senzitívnom období sú nenahraditeľné.
Proces nekončí štvrtým mesiacom života. Okolo pubertálneho veku - medzi 6. a 12. mesiacom - sa u psov často objavujú tzv. obdobia strachu, kedy sa pes začne náhle báť vecí, ktoré predtým poznal bez problémov. Ide o prirodzenú vývojovú fázu, nie o krok späť. Vtedy je dôležité pokračovať v trpezlivom a pozitívnom upevňovaní skúseností - teda bez nútenia a bez trestania za strach.